- Po expanzii značky Škoda na britský trh v 70. rokoch vzrástli predaje z 8-tisíc áut ročne na 4-tisíc mesačne.
- Mladoboleslavská automobilka musela bojovať nielen s vyššími nárokmi západných zákazníkov, ale aj s cielenou negatívnou kampaňou.
- Denník The Sun dokonca označil vtedajšie škodovky za vyslovene nebezpečné, čo sa dramaticky odrazilo na predajoch.
- Práve preto však v Mladej Boleslavi schválili úpravy špeciálne pre západné trhy, ktoré zlepšili jazdné vlastnosti.
70. a 80. roky 20. storočia
Bývalý režim potreboval peniaze, ideálne tie kapitalistické. A preto mala vtedajšia automobilka Škoda ambíciu predávať niektoré modely aj na exportných trhoch, v tomto prípade vo Veľkej Británii.
Bývalý šéf exportu československých automobilov v PZO Motokov, Andrej Barčák, v reportáži relácie RETRO odvysielanej na českej televíznej stanici ČT24 vysvetľuje všetky počiatočné problémy, ale aj úspechy s predajom v zahraničí. Stretli sa s dobrým zákazníckym záujmom, ale aj s konkurenciou a zlou publicitou v novinách.
„Predtým sa predávalo ročne takých sedem, osemtisíc áut, naraz z ničoho nič za jeden mesiac štyri tisícky áut,“ hovorí Barčák. „Hneď začiatkom septembra vyšiel v novinách Sun, čo je bulvárny plátok, na tretej strane hneď vedľa vyobrazenej slečny, čo bola najčítanejšia stránka najčítanejších novín, tam bolo napísané Škoda is inherently dangerous. To znamená, že je v podstate nebezpečná.“
Malo ísť o výsledok testov motoristických novinárov z autoklubu AA, dôsledkom čoho predaj automobilky vo Veľkej Británii klesol zo štyroch tisíc na asi 300 kusov mesačne. V Mladej Boleslavi vedeli, že nároky domácich sú jednoducho vyššie ako v Československej socialistickej republike.
Automobilka sa preto musela prispôsobiť trhu, modely vyvážané do zahraničia boli preto o niečo modernejšie, kontrolovala sa kvalita a autá disponovali lepšími pružinami, kvalitnejšími materiálmi či zahraničnými súčiastkami. Zvýšila sa ich bezpečnosť. Dokonca svojským spôsobom okabátili britských novinárov tak, aby o aute písali len v dobrom. Zapojili ich totiž priamo do vývoja automobilov, pozvali ich do Mladej Boleslavi, a tak už nemohli písať negatívne o niečom, čoho vlastne boli garantmi.
Táto krátka reportáž skutočne stojí za zhliadnutie.
90. roky
A ako to vyzeralo s predajmi značky Škoda Favorit vo Veľkej Británii neskôr v roku 1994, o tom už hovorí nižšie priložená dobová reportáž z relácie Postřehy Karla Kyncla.
Škodovka v 90. rokoch vo Veľkej Británii zvolila podobnú cestu ako v desaťročie predtým: aby potlačila negatívnu reklamu a všeobecné posmešky, dala mediálne známym ľuďom, ktorí boli interpretmi týchto vtipov, možnosť vyskúšať si nové Škodovky.
Ani jeden z nich síce v čase nakrúcania reportáže na túto verejnú ponuku nereagoval, avšak to už nebolo dôležité. Podstatné bolo, že sa československá automobilka (resp. od roku 1993 už len česká) postavila proti šikane, sebavedomo hodila rukavicu a nikto nebol schopný a ochotný pozvánku do súboja prijať. Fakticky si tak mohla sama dvihnúť ruku na znak víťazstva.
