Bývalý režim potreboval peniaze, ideálne tie kapitalistické. A preto mala vtedajšia automobilka Škoda ambíciu predávať niektoré modely aj na exportných trhoch, v tomto prípade vo Veľkej Británii.
Bývalý šéf exportu československých automobilov v PZO Motokov, Andrej Barčák, v reportáži relácie RETRO odvysielanej na českej televíznej stanici ČT24 vysvetľuje všetky počiatočné problémy, ale aj úspechy s predajom v zahraničí. Stretli sa s dobrým zákazníckym záujmom, ale aj s konkurenciou a zlou publicitou v novinách.
„Predtým sa predávalo ročne takých sedem, osemtisíc áut, naraz z ničoho nič za jeden mesiac štyri tisícky áut,“ hovorí Barčák. „Hneď začiatkom septembra vyšiel v novinách Sun, čo je bulvárny plátok, na tretej strane hneď vedľa vyobrazenej slečny, čo bola najčítanejšia stránka najčítanejších novín, tam bolo napísané Škoda is inherently dangerous. To znamená, že je v podstate nebezpečná.“
Malo ísť o výsledok testov motoristických novinárov z autoklubu AA, dôsledkom čoho predaj automobilky vo Veľkej Británii klesol zo štyroch tisíc na asi 300 kusov mesačne. V Mladej Boleslavi vedeli, že nároky domácich sú jednoducho vyššie ako v Československej socialistickej republike.
Automobilka sa preto musela prispôsobiť trhu, modely vyvážané do zahraničia boli preto o niečo modernejšie, kontrolovala sa kvalita a autá disponovali lepšími pružinami, kvalitnejšími materiálmi či zahraničnými súčiastkami. Zvýšila sa ich bezpečnosť. Dokonca svojským spôsobom okabátili britských novinárov tak, aby o aute písali len v dobrom. Zapojili ich totiž priamo do vývoja automobilov, pozvali ich do Mladej Boleslavi, a tak už nemohli písať negatívne o niečom, čoho vlastne boli garantmi.
Táto krátka reportáž skutočne stojí za zhliadnutie.
A ako to vyzeralo s predajmi značky Škoda vo Veľkej Británii v roku 1994, o tom už hovorí táto dobová reportáž z relácie Postřehy Karla Kyncla:
