Prečo je rýchla jazda vzrušujúcejšia ako ženy?
Poznáme tajomstvo adrenalínu a rýchlej jazdy.
Vydané , zverejnil Natália Jančušková

Dlhé roky sa výrobcovia automobilov vo väčšine reklám snažili predať silu rýchlosti. Často používali najvyššiu rýchlosť vozidla ako jeden z hlavných trhákov – a fungovalo to! Dnes sa síce najvyššie konštrukčné rýchlosti stále objavujú v marketingových prospektoch o nových športových vozidlách, ale automobilky sú pod drobnohľadom autorít zodpovedných za vysielanie a reklamu. A tá už neakceptuje poukazovanie na spôsoby použitia áut, ktoré sú rizikové. V minulosti sme sa stretli s viacerými priam absurdnými prípadmi, keď automobilky museli stiahnuť svoje reklamy z obehu len preto, lebo údajne povzbudzovali k nebezpečnej jazde – ako tieto [zakázané reklamy na esúvečka BMW X a Volkswagen Polo](https://www.autoviny.sk/novinky/118473/velka-britania-po-reklame-na-bmw-xdrive-zakazala-aj-reklamu-na-volkswagen-polo).
Silu rýchlosti však nemožno bagatelizovať. Motoristi radi jazdia rýchlo, najmä na dobrých autách. Vynárajú sa teda otázky, prečo sa tak tešíme z rýchlosti a či je táto **potreba rýchlosti zabudovaná do našich génov**, alebo je to pokrok vynálezov, ktorý posúva naše vnímanie rýchlosti.
### Vývoj našej náklonnosti k rýchlosti
Boli aj v dávnych dobách podobné nadšenie a túžba po rýchlosti prítomné u našich predkov? Odpoveď na to nie je úplne jednoznačná, keďže nevieme cestovať v čase, nedá sa vyhodnotiť vzrušenie, ktoré zažívali naši predkovia, ale pri pohľade na objektívne údaje, ktoré máme, vieme urobiť kvalifikovaný odhad.

**Odpoveď je viac – menej jednoznačná** – vzrušenie z rýchlej jazdy je u nás spôsobené moderným vývojom. Pred vynájdením automobilov bola rýchlosť, ktorou sa ľudia mohli premiestňovať, spravidla obmedzená nanajvýš na rýchlosť koňa. Ľudia mali alternatívne možnosti ako zažiť vzrušenie z rýchlosti, napríklad v 17. storočí vyvinuli Rusi šmykľavky na ľade – obrovské rampy, v ktorých ľudia svišťali na saniach veľkou rýchlosťou.
Najmä od medzivojnového obdobia sa automobily začali stávať čoraz bežnejšiou súčasťou života. Z viacerých výskumov vyplýva, že automobily v nás vyvolávajú **odpor k pomalým rýchlostiam, práve vďaka ére po druhej svetovej vojne,** pretože cestovanie vysokou rýchlosťou sa stalo novým normálom.
Pritom ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa v novinách objavovali tendenčné názory, že ľudský organizmus nie je schopný zvládnuť pretrvávajúcu rýchlosť vyššiu ako približne 50 km/h, potom 100 km/h, čo bola v tých časoch ťažko dosiahnuteľná hodnota aj pre vtedajšie automobily. Už v roku 1885, keď Daimler Benz vyhotovil svoje prvé motorizované vozidlo, [prvý automobil na svete](https://www.autoviny.sk/reportaze/119326/kto-boli-pani-stojaci-za-zrodom-znacky-mercedes-benz), sa tak stretával s odporom niektorej skupiny ľudí. Avšak, ako história dokazuje, verejný záujem a pokrok prekonal spiatočníctvo.
### A čo vedecké hľadisko a rýchlosť?
Z biologického hľadiska je rýchla jazda sprevádzaná nárastom adrenalínu, ktorý spôsobuje skok v krvnom tlaku a srdcovej frekvencii.
Vo vašom telom dochádza k **náhlemu výbuchu adrenalínu**, ktorý má mnoho účinkov: váš krvný tlak sa okamžite zvýši, srdcový tep sa zvýši, telesná teplota sa zvýši a v končatinách pocítite mierne brnenie. Tieto účinky sú pozorované u mužov aj u žien, ale sú rozhodne výraznejšie u mužov. To je dôvod, prečo je **posadnutosť rýchlosťou spojená s testosterónom** a u mužov je náchylnosť k rýchlosti vyššia.

V štúdii z roku 2009 vedci porovnávali hladiny testosterónu v skupine mužov, ktorí jazdili na vysokorýchlostnom športovom aute, s inou skupinou mužov, ktorí jazdili na normálnom sedane. Tieto dve skupiny boli nútené jazdiť po dvoch typoch ulíc: jedna plná žien a druhá bez žien. Výsledky ukázali, že muži riadiaci športový automobil mali vyššie hladiny testosterónu.
Zaujímavejším zistením bolo, že **prítomnosť žien neovplyvnila ich hladinu testosterónu, ale práve typ, respektíve rýchlosť auta, áno**.