Renault Kadjar: Most do známa

Miloš Remenár, 29.10.2015
Partnerstvo s Nissanom chce Renault využiť čo najviac. Francúzi preto prichádzajú so svojou vlastnou variáciou Qashqaia pripravenou podľa rovnakej receptúry.

V Renaulte však pridali pár nových ingrediencií z vlastnej kuchyne. Prvou sú väčšie rozmery na dĺžku (+39 mm), šírku (+36 mm) aj výšku (+17 mm), rázvor zostal totožný. S najpredávanejším Nissanom má Kadjar spoločnú celú platformu a údajne až dve tretiny dielcov. Čo dobre funguje, nepotrebuje zmenu. Na pohľad to však vôbec nepoznať, francúzsky crossover prichádza so svojským dizajnom. Vpredu má LED denné svietenie s nezameniteľným tvarom, zboku ho charakterizuje bočná línia zakončená výraznou vlnou. Koncové svetlá tiež využívajú LED, masívny nárazník má na svedomí vysokú nakladaciu hranu batožinového priestoru.

Interiér je už na rozdiel od japonského brata na nerozoznanie a Renault doň priniesol svoje vlastné prvky, ktoré nie sú vždy šťastnou voľbou. Opäť je tu pre túto značku typické rozhodené ovládanie tempomatu a obmedzovača, na stredovom tuneli sa zapínajú a na volante sa regulujú. Elektrické okná majú aj v nami tetovanej najvyššej výbave Bose automatický dojazd iba na mieste vodiča a držiaky na nápoje sú také plytké, že z nich poháre vyletia v prvej zákrute.

Celkovo pôsobí kabína hodnotne a moderne, nepoužíva zbytočne lesklé čierne plochy, elegantné oživenie pridávajú chrómové lemovania. Priestor spĺňa štandardy tejto kategórie vozidiel, pre štyroch pasažierov plne postačuje, väčšine by mal vyhovovať aj pohodlnejší vyšší posed na rozmerných sedadlách. Na zadné miesta sa nastupuje pre hrúbku dverí a menší uhol ich otvorenia trochu ťažšie. Vodiči s dlhšími nohami budú mať snahu odtiahnuť sa ďalej dozadu, aby ich do kolena netlačil stredový tunel.

Pri aktuálnom trende sťahovania ovládania klimatizácie do centrálnych displejov chválime, že vzduch v kabíne sa reguluje na samostatnom paneli. Súčasťou ventilácie je senzor kvality vzduchu, ten však väčšinou vyhodnocoval ovzdušie ako veľmi znečistené. V záujme ochrany zdravia posádky preto uzatváral vetranie zvonku, následkom čoho sa zahmlievali okná a museli sme zapínať klimatizáciu na ich vysušenie.

Centrom ovládania multimédií a nastavenia auta je systém R-Link 2 so 7-palcovým dotykovým displejom, ktorý vyžaduje pre správne reakcie na dotyk silnejšie stlačenie obrazovky. Systém ponúka personalizáciu pomocou nastaviteľných motívov a množstvo funkcií a aplikácií, ako napríklad výcvik úspornej jazdy. Domáca obrazovka má štyri stránky, navoliť sa dá, aké ikony na nich chceme mať zobrazené. Systém však prehnane integruje takmer všetky nastavenia automobilu, najviac nahnevá regulácia podsvietenie prístrojov a osvetlenie interiéru, ktoré nemajú vlastné tlačidlá, ale sú skryté hlboko v menu a na menej ako päť dotykov sa k nim nedostanete.

Plne digitálny prístrojový štít taktiež ponúka viacero farebných verzií, rozdelený je na tri sekcie. V najväčšej strednej je otáčkomer a digitálny rýchlomer a údaje z palubného počítača. Zaujímavá je malá ikona prepínateľná z volantu, zobrazovať môže napríklad využitý potenciál motora a jeho výkonovú rezervu, prípadne aj distribúciu sily medzi nápravami. Menšie bočné displeje ukazujú teplotu motora a hladinu paliva.

Testovaný model s motorom 1.6 dCi a pohonom 4 × 4 so sebou prináša niekoľko špecifík: vzadu je viacprvková náprava a palivová nádrž je zväčšená na 65 litrov. Podvozok je naladený viac relaxačne ako v Nissane Qashqai, ktorý pôsobí agilnejšie. Kadjar má síce presné, ale odťažitejšie riadenie aj poddajnejšie pruženie. Na ceste však nepláva a dobre ju kopíruje, pritom dobre filtruje menšie nerovnosti. Väčšie však s 19-palcovými kolesami nedokázal utlmiť tak dokonale a občas sa dal krivou cestou v zákrute a vo vyššej rýchlosti trochu rozhodiť. Vyzýva tak skôr k pokojnejšej jazde, aj pri tej ostrejšej je však stabilný a predvídavý, ostré manévre pohotovo krotí elektronika.

Naftový agregát s objemom 1,6 litra je starý známy, vyznačuje sa tichým chodom a dobrou spotrebou, po týždni jazdenia nám palubný počítač ukazoval rovných 6 litrov na 100 km. K tomu poskytuje dobrú dynamiku, motor však treba držať vo vyšších otáčkach, do dvoch tisíc je pomerne neochotný. K tomu sa hodí naladenie manuálnej prevodovky s kratšími prevodmi. Na diaľnici má motor 2 500 otáčok za minútu a je pripravený pružne zrýchľovať až po hranicu štyri a pol tisíc, aj keď už bez citeľnej gradácie. Tento motor je jediný kombinovateľný s pohonom všetkých kolies, ktorý pomocou elektromagnetickej spojky prenáša v prípade potreby silu na zadné kolesá a zaručuje vynikajúcu trakciu pri akcelerácii. Bez pohonu 4 × 4 je auto o 86 kg ľahšie, na stovku akceleruje o pol sekundy rýchlejšie a spotrebuje o pol litra paliva na 100 km menej.

Záver Francúzska variácia crossoveru je postavená na slušnom základe, vďaka ktorému má Renault dobrú šancu uspieť podobne ako jeho japonský brat. V porovnaní s ním ponúkne o štipku viac priestoru, lepší komfort. Do konkurenčného boja však vstúpil jednoznačne schopný adept, ktorý si vďaka svojmu šarmantnému dizajnu nájde klientelu skôr medzi pokojnejšie zameranými vodičmi.