Rozhovor: Ťažký chlebík šoférsky

Peter Mihálik, 27.05.2015
Sú preč celé dni a najazdia tisícky kilometrov so súpravami vážiacimi desiatky ton. Byť šoférom kamióna je snom mnohých detí, no dospelá realita je často úplne iná. 

Kamiónová doprava hýbe ekonomikou aj tovarom. Bez nej si nevieme takmer predstaviť ani jeden deň. Veď zásobujú nielen veľké továrne, ale aj supermarkety či potraviny. Množstvo tovaru nimi prepravené je takmer nevyčísliteľné. Na „čele“ súpravy však vždy sedí vodič. Dôležitý a nenahraditeľný „element“, ktorý je v súčasnosti takmer na „vymretie“. Nájsť dostatok nových či udržať si stávajúcich vyžaduje naozaj kus energie a tvorivého potenciálu. Spoločnosť NAD-RESS Senica,a.s je na slovenskom prepravnom trhu už od roku 1997. Za ten čas sa vypracovala nielen na popredného poskytovateľa prepravných služieb, ale aj získala veľa skúseností so školením aj starostlivosťou o vodičov. S obchodným riaditeľom Pavlom Kosíkom a technickým riaditeľom Pavlom Cibulkom sme sa porozprávali o súčasných šoférskych problémoch.

Od roku 1997 sa toho v oblasti šoférskeho povolania isto veľa zmenilo. Skúste nám povedať, ako vyzerá súčasný život za volantom.

Máte pravdu. Naozaj sa toho veľa zmenilo. Žiaľ, v náš neprospech. Máme totiž nedostatok kvalifikovaných či začínajúcich vodičov. Súčasný školský a právny systém je ako keby proti nám. Vypadla základná vojenská služba (kde si najčastejšie mladí robili vodičské oprávnenie aj na nákladné vozidlá), ale svoju existenciu ukončili aj učilištia pôsobiace pri ČSAD, resp. SAD. Aktuálne neexistuje za ne náhrada, žiadny študijný odbor. Navyše, posunul sa vek pre vodičské oprávnenie z 18 na 21 rokov. Pre niekoho sú možno tri roky zanedbateľné, no v skutočnosti sú priepastné. Mladý človek v osemnástich rokoch skončí školu a premýšľa, čo ďalej. V podstate má dve možnosti – ďalšie vzdelanie alebo práca. Ak si vyberie prácu a náhodou ho zaujíma profesia vodiča nákladného auta, tak ešte nemá dostatočný vek. A ak ho aj v dvadsaťjeden rokoch má, je už zamestnaný – nerád opúšťa zabehnutú pozíciu, má vybudované profesijné zázemie – alebo je nezamestnaný, no nemá finančné prostriedky na získanie vodičského oprávnenia, psychologických skúšok ani na kvalifikačnú kartu vodiča.

Myslíte si, že je veľký rozdiel v tom, či má mladý človek osemnásť, alebo dvadsaťjeden rokov?

Ťažko povedať. Z nášho pohľadu ani nie. Nároky sú skôr z pohľadu spoločnosti, zadávateľa objednávok. Mnohé dopravy tovarov sa totiž presúvajú do centier miest, kde sa vyžaduje vyššie šoférske umenie – jazda v stiesnených podmienkach alebo cúvanie. No takéto umenie sa dá získať len a len jazdením a trénovaním, a to zvládne aj osemnásťročný vodič s dozorom a so správnym zaškolením.

Skúšali ste z vlastnej iniciatívy rozbehnúť nejaké projekty na prilákanie mladých vodičov?

Samozrejme. Bez našej vlastnej iniciatívy by sme sa vôbec nepohli. Asi pred štyrmi rokmi sme skúšobne rozbehli s tunajšou senickou strednou odbornou školou študijný odbor so zameraním na vodičov spolu s maturitou. Avšak pre nedostatok finančnej podpory zo štátu aj z VÚC sme ho museli zrušiť. Spoluprácu sme rozbiehali s Trnavskou strednou odbornou školou, teraz pokračujeme so Senickou združenou odbornou školou, no zatiaľ je problém s akreditáciu daného oboru. Aj s úradom práce sme rozbehli špeciálny program. Úrad dvadsiatim nezamestnaným (tým, ktorí prejavili záujem o prácu vodiča) pomohol získať vodičské oprávnenie aj kvalifikačnú kartu. My, ako garant projektu sme zase všetkým okamžite ponúkli zamestnanie. Z dvadsiatky však všetky skúšky zvládli sedemnásti a u nás sa uplatnili (vďaka svojim danostiam) šiesti. Hľadáme však aj ďalšie iné možnosti, aby bolo vodičov na trhu viac. No máme aj príjemný príklad priamo v našej spoločnosti, keď otec u nás zamestnal aj svojho syna (takýchto šoférskych rodín máme niekoľko). Príjemné na tom je, že ak je otec pedant, bude ním, s veľkou pravdepodobnosťou, aj syn.

Zaujímavé projekty. Sústreďujete sa v nich len na získavanie vodičov?

Robíme si aj zadné dvierka v oblasti nášho servisného zázemia. Študenti študijného odboru automechanik k nám chodia každý druhý týždeň na prax a v podstate každý prvý chodia na prax do dielní našich dvoch dodávateľov ťahačov – Mercedes-Benz a Volvo.

Hmmm, vyzerá to tak, že vám veľa energie zaberie „lákanie“ mladých vodičov. Ako to potom vyzerá, keď už mladého vodiča získate?

Postup je prakticky stále identický. V súčasnosti nie je mladý vodič schopný relevantne a úsporne jazdiť s kamiónom. Preto prvé tri mesiace jazdí s vodičom-školiteľom. Ten skúma jeho návyky a snaží sa mu vysvetliť všetky šoférske postupy tak, aby bol z neho excelentný vodič. V súčasných technicky vyspelých časoch musí vodič pri jazde vnímať nielen danosti ťahača, ale aj cestu, topografiu a podobne. Musí sa naučiť aj cúvať, rýchlo a presne. No najzložitejšie a najťažšie je to s psychikou. Vodič je mimo domova často aj dva týždne. A nie každý, aj keď mladý človek, to vydrží.

To je len začiatok, ako to vyzerá po skúšobnej lehote?

Máme dva typy dopravy - vnútroštátnu a medzinárodnú. Vnútroštátna obsahuje nielen Slovensko, ale aj Českú republiku, Maďarsko a Poľsko – akčný rádius približne 300 – 400 km. Medzinárodná je celá západná Európa. Na začiatok začínajú vždy na vnútroštátnej. Po približne pol roku jazdenia dostanú svoj ťahač, o ktorý sa musia aj starať.

Celkom slušná porcia nárokov. A čo odmeny?

Vyzerá to tak, že možno máme privysoké nároky. Musia však byť. Orientácia na znižovanie nákladov je, žiaľ, už nutnosť. Lenže aké vysoké máme nároky, presne toľko komfortu ponúkame aj vodičom. Máme mladý vozidlový park s priemerným vekom ťahačov 3 - 4 roky. Navyše tento rok bude ďalšia obmena, takže vek bude ešte nižší. Každý vodič má základný plat a slušné odmeny podľa šetrnosti jazdy (sledujeme ju vďaka telemetrii) a celkovej starostlivosti o pridelený ťahač. Aj keď to možno znie v súčasnosti čudne, všetky peniaze majú vodiči 15. v mesiaci na účte. Ak deň príde na víkend, peniaze dostanú deň pred víkendom. K dispozícii majú aj 24-hodinový servis, starostlivých dispečerov aj rôzne iné pracovné benefity. Sme slušná a solídna spoločnosť a spokojnosť našich vodičov je pre nás veľmi dôležitá.

Koľko by ste potrebovali ročne nových vodičov?

Dobrá otázka. Čo najviac. Aktuálne máme 240 kmeňových vodičov na 198 ťahačov. Za posledných šesť – sedem rokov naša spoločnosť permanentne rástla. Ročne sa náš vozidlový park rozšíril o desať – dvadsať vozidiel, no potrebujeme o 10-20 percent viac vodičov ako je nárast vozidiel.

Máte vodičov len zo západného Slovenska?

Vôbec nie, prakticky z celého Slovenska. Okrem parkoviska v Senici máme aj v Senci (najväčšie), Trnave a Bratislave. Nedávno sme otvorili aj jedno v Prešove.

Vyzerá to tak, že spoločnosť Nad Ress naozaj vie, ako sa o svojich vodičov starať. Nabudúce sa detailnejšie pozrieme, aké „ľahké“ je obhospodarovať takú veľkú flotilu kamiónov a na zlepšovanie sa vodičov.

www.nadress.sk