Fotogaléria:Autosalón Ženeva – na čo sa tešiť
Samara, vyvíjaná v spolupráci s Porsche, bola prvým produkčným automobilom s predným náhonom, ktorý zišiel z výrobného pásu v Togliatti.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola v Sovietskom zväze veľká núdza zo strany obyvateľov a propagandy o osobný automobil. Problém bol v tom, že súdruhovia mali viac skúseností s výrobou obrnených vozidiel a tankov T-34, ako s autom na každodenné použitie. Dohodli sa preto s Fiatom na spolupráci a v roku 1966 vznikla automobilka Lada. O štyri roky neskôr vyšiel z výrobného pásu ich prvý výtvor VAZ 2101. Išlo o známe „Žiguli“, ktoré pochádzalo z Fiatu 124. Auto sa v Sovietskom zväze takmer okamžite stalo senzáciou a nedostatkovým tovarom, na ktorý boli ľudia ochotní čakať v poradovníku aj niekoľko rokov.
V tých časoch patrilo Žiguli k najlepším autám, aké si mohol motorista východného bloku zaobstarať. Jeho odolnosť zaujala aj v zahraničí a svojich priaznivcov si našlo v Nemecku, Francúzsku, Škandinávii či dokonca v ďalekej Kanade. V polovici 70. rokov však bolo súdruhom z AutoVAZu jasné, pokiaľ nechcú aby im v zahraničí ušiel vlak, že musia začať s vývojom auta modernej koncepcie s pohonom prednej nápravy.
V roku 1979 uzrel svetlo sveta prvý prototyp trojdverového hatchbacku s moderným dizajnom a označením VAZ 2108 „Samara“. Pri vývoji si súdruhovia pomohli nákupom viac ako dvadsiatich zahraničných licencií a pri ich aplikácii spolupracovali aj s automobilkou Porsche.
Prvé Samary opustili bránu AutoVAZu v roku 1984 – tri roky pred oficiálnou premiérou Škody Favorit. Vďaka zahraničnej spolupráci bola Samara na vtedajšie pomery relatívne moderným autom. Pýšiť sa mohla bezdotykovým zapaľovaním či päťstupňovou manuálnou prevodovkou.
Zo začiatku bola dostupná jediná motorizácia o objeme 1,3 litra s výkonom 48 kW. Neskôr pribudla výkonnejšia 1,5-ka (55 kW) a základná 1,1-ka (39 kW). V roku 1987 sa objavil sedan a praktickejšia päťdverová verzia, ktorá sa v roku 1990 dostala aj na náš domáci trh.
Samara nebola prepadákom ani mimo východného bloku. Veľmi obľúbená bola vo Fínsku, kde sa dokonca Samara v tamojšom závode vyrábala. Na západné trhy sa samozrejme dostali tie „vydarenejšie“ kusy v bohatšej výbave s kvalitným rádiom či strešným oknom.
Zaujímavosťou je vznik verzie s Wankelovým motorom, ktorá zvládla stovku za osem sekúnd a dokázala brázdiť rýchlosťou, pre mňa ťažko predstaviteľných, 200 km/h. Produkčnej výroby sa však tieto rýchle Samary nikdy nedočkali a pár vyrobených kusov si našlo svoje miesto v službách KGB.
V rokoch 1990 a 1991 sa špeciálne upravená Samara s označením T3 zúčastnila aj Rally Dakar. Tento exemplár bol poháňaný šesťvalcovým motorom od Porsche o objeme 3,6 litra naladený na 221 kW (300 koní) s krútiacim momentom 330 Nm. Ten bol spriahnutý so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Nechýbal ani stály pohon všetkých štyroch kolies. V roku 1991 sa Didier Auriol so Samarou umiestnil na piatom mieste Rally Dakar.
Nesmrteľná Samara vydržala, s niekoľkými modernizáciami, vo výrobe do roku 2013, kedy zišiel z výrobnej linky posledný kus.
