Test Kia Sportage: Čo priniesol facelift?

Redakcia, 16.05.2014
Po minuloročnom predstavení v Amerike a Ázii prichádza žilinské SUV v modernizovanej podobe aj na európsky trh. Je čo závidieť susedovi, ktorý má verziu po facelifte?

Aj po štyroch rokoch od uvedenia do predaja patrí Kia Sportage u nás medzi najlepšie predávané SUV. Vynovená verzia má nielen mierne oživiť vzhľad, ale predovšetkým poskytnúť lepší komfort a jazdné vlastnosti. Postarať sa o to majú technické zlepšenia na podvozku, lepšie odhlučnenie a kvalitnejšie spracovanie a materiály v interiéri.

Po komfortnom nastúpení do vysokej karosérie pôsobí priestor kabíny na posádku útulne, pre štvoricu dospelých so štandardnými rozmermi je vnútri dostatok miesta aj s miernou rezervou na pohodlie. Sedí sa v pomerne rozmerných sedadlách s primeranou tvrdosťou, ktoré telo neunavia ani pri dlhšej jazde, lakte máme konečne opreté na mäkkých opierkach vo dverách. K dobrému dojmu z kvality prispievajú kvalitné mäkčené plasty v interiéri, príjemné na pohľad a aj na dotyk, po ktorom ani na lesklých plochách nezostávajú odtlačky prstov.

Z miesta vodiča ponúka žilinské SUV dobrý výhľad do okolia aj prehľad o informáciách potrebných na jazdu na prístrojovom paneli supervision. Údaje z palubného počítača sa zobrazujú na 4,2-palcovom displeji s peknou grafikou, umiestnenom medzi dvomi veľkými ciferníkmi v tubusoch. Prepínanie zobrazenia by sme však radšej videli na volante než naľavo od prístrojového štítu. Novinkou na volante je tlačidlo prepínania tuhosti riadenia pomocou systému Flex Steer, po vzore ostatných modelov dostáva aj Sportage vyhrievanie venca volantu.

Stredovej konzole niet čo vyčítať, už pred faceliftom bola funkčná a prehľadná. Displej rádia s uhlopriečkou 4,3 palca je malý. Grafiku a reakcie na dotyk má síce dobré, uhlopriečka však nedáva priestor na dostatočne veľké tlačidlá a manipulácia so systémom odpútava od jazdy. Na obraz cúvacej kamery je našťastie dostatočný, pochváliť treba výkon aj prejav audiosústavy Infinity, ktorá výrazne prekonáva štandardne montované aparatúry.

Do kabíny preniká minimálny hluk od motora po jeho zahriatí, za studena je diesel trochu hlučnejší. Vo vyšších rýchlostiach sa začne prejavovať aerodynamický hluk vysokej karosérie, stále však v prijateľných medziach. Kultivovaný je aj podvozok, ktorý dokáže na 17-palcových kolesách dobre tlmiť nerovnosti ciest, väčšie disky by sme nevolili. S mäkším naladením podvozka sa vo vyššej rýchlosti v zákrute SUV aj nakloní, avšak nie až tak, že by to vodiča vystrašilo. O situácii pod kolesami navyše celkom slušne poinformuje aj spätná väzba od nastaviteľného riadenia. Komfortné nastavenie nám však celkom vyhovuje.

Testovaný model mal pod kapotou overený naftový dvojliter v slabšej verzii, teda s výkonom rovných 100 kW. Ten plne postačuje na bežnú pohodovú jazdu, na ktorú je predurčený aj podvozok. Cez šesťstupňovú manuálnu prevodovku prenášal v našom prípade agregát svoju silu na všetky štyri kolesá. Trakcii tak nemožno vytknúť nič, rovnako ako ani presným dráham radenia. Prevody sú s motorom dobre zosúladené, no sú nastavené trochu kratšie. Pri tuzemskom diaľničnom maxime tak motor točí 2 500 otáčok, čo sa spolu s jeho krátkym zábehom premietlo do priemernej spotreby testu na úrovni 7,5 l/100 km.

Na priestranné SUV s pohonom všetkých kolies to nie je zlá hodnota, aj keď výrobca uvádza podľa normy o liter a pol na 100 km menej. Po dobrom zábehu sa k nej určite dá priblížiť viac, treba, samozrejme, citlivo pracovať s plynom a pozorne sledovať indikátor radenia. K preradeniu navádza až pri 2 000 otáčkach, jazda pod 1 400 otáčkami mu zase nevyhovuje a pýta si podradenie. Bez neho nechce auto zrýchliť a svoju nevôľu naznačí aj vibráciami.

Dobré meniť netreba, povedali si v Kii pri príprave svojho modernizovaného SUV, úpravy vykonal výrobca na správnych miestach. Majú teda majitelia staršej verzie čo ľutovať? Podrobné porovnanie modelu pred a po facelifte nájdete v aktuálnom čísle auto motor a športu 05/2014.