Mazda MX5: Vroom Vroom

Martin Ruisl, 28.07.2016
Tradičný slogan Mazdy „Zoom-zoom“ by si pri dvojlitrovej verzii roadstera MX-5 určite zaslúžil menšiu aktualizáciu.

Ráno sa ledva preplazilo cez deviatu hodinu, teplomer neukazuje omnoho vyššie čísla. Napriek tomu sa so stiahnutou strechou rútim kamsi smerom na Záhorie. Slnko sa podchvíľou skrýva za mraky, vôňa repkových polí sa mieša so smradom naftových spalín Avie, ktorú poľahky nechávam za sebou. Podradiť na trojku, benzínový dvojliter zareve od radosti, že opäť môže predviesť všetky svoje otáčky.

Napísať, že Mazda pláva proti prúdu, je už obrovské klišé motoristických novinárov, aj keď je to stále pravda. A potvrdzuje ju aj nová MX-5. Štvrtá generácia modelu, ktorý pred 25 rokmi oživil kultový žáner roadster. Dnes, keď sa z jazdenia s vetrom vo vlasoch, stáva opäť luxus, pôsobí tento moderný klasik ako úplné zjavenie. Možno to nebude láska na prvý pohľad, ale vášnivých šoférov si získa na pár metroch.

Moja snaha o originalitu dostala v predchádzajúcom odseku facku. Otrasený sa zdvíham, aby som si napravil vetrom rozvírené vlasy. Nemám veľmi na výber, pretože do maličkej Mazdy sa moja rozložitá figúra so 183 centimetrami zmestí len tak-tak. Pri zavretej streche sa neposlušná hriva opiera o tenučké plátno, pohľad sa ešte zmestil pod rám čelného skla (niektorí také šťastie mať nebudú). Na volant medzi kolenami (dá sa nastaviť len výškovo a ani najvyššia poloha nie je dosť vysoko) si zvykám zakaždým, keď sa zaň napracem.

Je verejným tajomstvom, že MX-5 má aj brata od Fiatu a zrejme nejeden záujemca bude váhať. Avšak Mazda si ma získala v oboch kľúčových kritériách: dizajn (je svojský, ale retro štýl 124 Spider pôsobí genericky) a motor. Na výber máte klasické atmosférické štvorvalce s objemom 1,5 alebo 2,0 litra (Fiat ponúka 1.4 s turbom). Menší motor bude voľbou puristov, väčší je skôr pre pôžitkárov. Tí prví sa totiž oprávnene budú pýtať, či jeho 118 kW nie je na MX-5 už trochu veľa. S pokojom by som mohol odpovedať až po skúsenosti s 96 kW, ktorú však zatiaľ nemám. A tak hovorím len, že je to dosť na to, aby ste si užili každý oblúk, aby ste drzo nechali za sebou kohokoľvek, aby ste výjazd zo zákruty okorenili ľahkým prekročením hrany, ktoré vyvoláva opovržlivé pohľady.

Som skôr fanúšikom čistej stopy ako driftovania. Mazda ma núti byť v strehu. Jej prechod do šmyku totiž nie je progresívny, ale skôr skokový. Neustrelí vám zákerne spod zadku, skôr vám dá dôrazne najavo, kde sú dvere. A to som ešte stále nevypol stabilizačný systém. Je to jednoduché, ani netreba podržať tlačidlo. Avšak s pneumatikami Bridgestone akosi nevieme nájsť spoločnú reč. Načo zbytočne pokúšať a pokaziť radosť kolegom.

Najúžasnejšia na tom celom je strecha. Tak jednoducho vymyslená a ľahká, že ju každý zvládne jednou rukou. Stačí moment na semafore a je to. Žiadna priehradka, ktorá by uberala z neveľkého batožinového priestoru cenné kubické decimetre, žiadne tlačidlo, ktoré musíte tuho stískať, až chytáte kŕč do ukazováka. Táto ľahkosť je charakteristická pre celé auto a asi najviac vynikne pri spomienke na predchádzajúcu generáciu. Oproti tejto je to trochu neohrabaný tučko (ale stále je to veľmi dobré auto).

Záver Dal som sa príliš uniesť? Možno, ale dostať sa za volant Mazdy MX-5 predstavuje v súčasnej automobilovej ponuke malý sviatok. Auto, ktoré sa na nič nehrá a funguje v podstate tak, ako s ním dokáže vodič pracovať. Auto, ktorému stačia základné životné funkcie a rozhoduje o nich element medzi volantom, pedálmi a sedadlom.