Cestopis: Orkneje

Redakcia, 25.04.2009
Súostrovie Orkneje ležiace necelú hodinu plavby loďou severne od pobrežia Škótska nemá ani rozsvietené bulváry, ani vyhriate more, no práve preto dokáže uchvátiť divokým pobrežím, nádhernou prírodou či tajuplnými pamiatkami.

Vietor od mora fúka plnou silou a preháňa sa krajinou zelených ostrovov a ostrovčekov. Sem-tam sa kopce zvlnia, sem-tam sa objaví hustejšia vegetácia než len všadeprítomné vres a rašelina. A do toho počasie, ktoré smelo konkuruje tomu škótskemu: v priebehu piatich minút padne hmla, aby vzápätí s prvým slnečným lúčom zmizla a po ďalšej päťminútovke sa modrá obloha nechá vystriedať rýchlou prehánkou. Keď sa tak preháňate po cestách, kde vás náhle prekvapí telefónna búdka na križovatke, aby k nej mali všetci z okolitých usadlostí rovnako ďaleko (čiže asi tak míľu), len ťažko chápete, že práve na Orknejách je najväčšia hustota pamiatok v Británii, a možno aj v celej Európe. Práve na týchto sedemdesiatich malých ostrovoch, s ktorých je obývaná sotva tretina, sa po tisícročiach striedali dodnes neveľmi známe civilizácie a zanechali po sebe vzácne stopy.

Drsnejšiemu počasiu vďačia Orkneje aj za svoju najpozoruhodnejšiu pamiatku. Keď sa jednoho dňa roka 1850 prehnala pobrežím ostrova West Mainland mohutná búrka a vzala si so sebou aj kus pieskového pobrežia, odhalila svetu niečo nečakané: päťtisíc rokov starú kamennú dedinu Skara Brae, ktorá vznikla ako premyslená stavba z kameňa. Tvorí ju niekoľko chát so stenami zo starostlivo poskladaných plochých kameňov, ktoré sa vzájomne dotýkajú a vytvárajú miestnosti a chodbičky, z kameňa bol dokonca aj nábytok.

Prvý dojem po príchode na Orkneje síce nesvedčí o tom, že sa nachádzame na kedysi tak významnom mieste. Trajekt zo Škótska prichádza do dedinky St. Margaret´s Hope, čo je snáď najmenší prístav v Británii. Udržiavané, no staručké Fordy a Rovery miestnych obyvateľov nechali náš novotou žiariaci Mercedes C220 CDI v prístave a odfrčali za svojimi záležitosťami. V prvom voľnom penzióne Bed & Breakfast (áno, tento skvelý britský vynález funguje aj tu) rozkladáme mapu a rozhodujeme sa, kam sa zajtra vyberieme. Voľba je jasná: pamiatka s tajomným názvom Tomb of the Eagles. Niekoľko sivých domčekov v prístave sa ráno chúli k sebe, akoby sa chránili pred dotieravým vlhkým vetrom. Akonáhle opustíme dedinu, cítime sa ako na konci sveta. Južný ostrov South Ronaldsay, spojený s Mainlandom cestou, je snom farmárov, no turistu skôr zneistí, či mu sprievodcovia náhodou neklamali o krásach ostrovov. Všade okolo je pusto, kam oko dovidí sú len nekonečné zelené pastviny, na ktorých sa častejšie pasú kravy než ovce (typické pre škótsku pevninu). No na konci cesty nás čaká skvost: Hrobka orlov, ktorú pred polstoročím na svojich pozemkoch našiel jeden osvietený farmár. Jeho rodina tu stále vedie veľmi vtipné prehliadky. Ide o impozantné miesto, kde sa na útese vysoko nad morom pred piatimi tisícmi rokov zrejme konali rituálne pohreby. O kúsok ďalej bola objavená chatrč z doby bronzovej. Orkneje majú dodnes veľký problém, pretože britská vláda jednoducho nestíha chrániť a preskúmať veľké množstvo pamiatok. Pri prechádzkach po ostrovoch si tak môžete predstavovať, koľko podobných miest s tajomnou minulosťou sa ešte nachádza po vrstvami rašeliny.

Na Orknejách nájdete nepreberné množstvo významných prehistorických miest s niekedy až magickou atmosférou. Medzi dvomi jazerami tu napríklad stojí kruh menhirov Ring of Brodgar, ktorý vekom aj rozsahom prekonáva slávnejší anglický Stonehenge, a okolo neho nájdete množstvo viac či menej viditeľných pohrebných komôr. Ak sa tu zastavíte v lete neskoro večer, keď severské slnko zapadne, je to zážitok, ktorý vám v pamäti dlho zostane. I keď neskoro večer je otázne. Orkneje majú takmer polárne dni a noci, tá najkratšia trvá len päť hodín a počas z nej sa zotmie len mierne. Nezabudnuteľný zážitok ponúka aj návšteva Maeshowe, najzachovalejšej hrobky tohto typu v severozápadnej Európe, ktorá o tisíc rokov prekonáva egyptské pyramídy. Na Orknejách sa striedalo mnoho viac či menej známych obyvateľov a dobyvateľov, ktorých v 12. storočí nášho letopočtu vystriedali Vikingovia. Mimochodom, tí už pred modernými archeológmi „preskúmali“ prehistorické pamiatky svojím vlastným spôsobom. Vykradli, čo sa dalo, a v hrobách po sebe zanechali runy. No aj tie dnes majú svoju cenu, i keď sú to vlastne stopy po vandaloch.

Koho nebaví dávna minulosť, ale prikláňa sa skôr k novším pamiatkám, môže tráviť čas na nemenej impozantných zrúcaninách, tzv. brochách, ktoré tvoria celé opevnené dediny, mnohé z nich sa spájajú s Vikingami. V nórskom štýle je aj katedrála v hlavnom mieste Kirkwall, podľa ťažko pochopiteľného orknejského dialektu ovplyvneného najskôr nórštinou sa číta ako Kerk-wól. Chrám zasvätený svätému Magnusovi bol založený v roku 1137, veľkolepé zrúcaniny biskupského paláca oproti nie sú o nič mladšie. Inak je Kirkwall sympatické mestečko, kde čas plynie čarovne pomaly, a to najmä nad pohárikom miestnej vyhlásenej whisky či porciou jemného hovädzieho. V starobylom meste nechýba nič dôležité, majú tu dokonca i univerzitu.

História vás zdanlivo sprevádza na túrach po pobreží, heslo „castle“ (zámok) na mape v skutočnosti označuje typické miestne skalné útvary. Krehký kameň sa časom naruší a časť pobrežia sa zrúti do mora – osamoteným kamenným komínom sa tu hovorí „hrad“. Pohľad na ne je však úžasný, najmä ak okrem romantických prechádzok po pobreží radi pozorujete vodné zvieratá a vtákov, pre ktoré sú skaliská prirodzeným úkrytom. Pokiaľ sa vyberiete na Orkneje, určite si nezabudnite pribaliť ďalekohľad alebo ešte lepšie slušný teleobjektív. Súostrovie je známe množstvom rezervácií trvalo hniezdiacich a sťahovavých vtákov. Zblízka tu môžete vidieť tulene, ale Orkneje obľubujú aj potápači. Na nich zas čakajú nemeckými ponorkami potopené britské lode, ktoré počas 2. svetovej vojny mali prístav v strede súostrovia, na mieste zvanom Scapa Flow.

Orkneje sú malé, žije tu najviac dvadsaťtisíc ľudí, z toho tretina v Kirkwalle, ale atmosféra je tu jedinečná. Na svoje si tu príde kdekdo: vyznávači peších výletov či jazdy na bicykli, milovníci histórie i prírody a prekvapivo aj znalci dobrého jedla a pitia. Vďaka odľahlosti ostrovov navyše budete mať istotu, že o tieto radovánky sa nebudete musieť deliť s davmi turistov. A to je možné Orknejám pripočítať k dobru.

Text a foto: Michael Kudela

POD LUPOU
Čo by ste mali vedieť
Hoci charakter ostrovov naznačuje, že tu je všetko farmársky strohé, opak je pravdou. Obyvatelia Orknejí sú veľkí umelci, rovnako je preslávená aj ich pohostinnosť a kulinárske umenie.

Strava: Nenechajte si ujsť vyhlásenú whisky Highland Park z najsevernejšej pálenice na svete. A hoci sú reštaurácie drahé, musíte skúsiť miestne hovädzie. Tip na kvalitnú reštauráciu je Hotel Kirkwall.

Doprava: Hlavné ostrovy spája cesta vybudovaná počas druhej svetovej vojny ako tzv. Churchillove bariéry. Vznikli po tom, čo tadiaľto preplávali nemecké ponorky a zničili britské lode v Scapa Flow. Pravidelné spojenie okrem trajektov zabezpečujú malé lietadlá, ceny leteniek sa pohybujú v desiatkach libier. Majú tu aj najkratšiu linka sveta: let medzi ostrovmi Westray a Papa Westray trvá dve minuty a ak je dobrý vietor, tak len minútu.

Ubytovanie: Výborne tu funguje B&B, no zohnať voľné izby počas sezóny vôbec nie je ľahké. Ubytovanie ponúka aj veľa starších ľudí, no nie verejne, preto sa oplatí za malý poplatok požiadať o pomoc turistickú kanceláriu.

Ceny: V celej Británii sa od roku 2008 výrazne zdražila energia, čo môže zvýšiť aj ceny služieb. Liter benzínu stojí libru, nocľah v Bed & Breakfast s opulentnými raňajkami 25 libier na osobu.

Viac informácií: www.visitorkney.com, www.visitscotland.com, pre fanúšikov pozorovania vtákov www.rspb.org.uk.

NA OKRAJ
Ďalšie škótske tipy
Dostať sa na Orkneje nie je síce jednoduché, ale ani veľmi zložité. Najjednoduchší spôsob je letecky: z Prahy cez Londýn sa sem pri skorej rezervácii leteniek dostanete aj za 7 000 Kč. O niekoľko hodín vystúpite na malom letisku v Kirkwalle, kde si môžete požičať auto, čo je najlepší spôsob objavovania všetkých zákutí členitých ostrovov. Vzhľadom na ich veľkosť však nie je zlý nápad využívať hromadnú dopravu a výlety si požičať bicykel.

Kadiaľ kam: Ak plánujete cestovať aj na odľahlejšie ostrovy, rezervujte si ubytovanie vopred, pri cestovaní autom je včasná rezervácia trajektu nevyhnutná. Ak sa rozhodnete vyraziť na Orkneje autom, môžete si zvoliť cestu nočným trajektom Amsterdam-Newcastle, z Belgicka vyrážajú lode do škótskeho Aberdeenu. Zo škótskej pevniny sa na Orkneje dostanete najlepšie z prístavu Gills Bay alebo z John O´Groats, kam sa jazdí slávna britská rally historických áut, pretože toto miesto, i keď nie veľmi správne, je považované za najsevernejší bod škótskej pevniny. Trajekty si však rezervujte vopred.

Škótske perly: Keď sa vydáte na Orkneje cez škótsku pevninu, či už autom alebo inak, nemali by ste si nechajť ujsť severné Škótsko, oblasť Highlands (Vysočina). Úžasné hory, turistami obliehané jazero Loch Ness alebo skvelý výšľap od hladiny mora na vrchol neďalekej hory Ben Nevis, ktorá je s 1 344 metrami najvyššou horou Británie. Ďalšou tradičnou pamiatkou je trochu odľahlejší čarovný hrad hrad Eilean Donan na ceste na ostrov Skye. Medzi škótske perly musíme zaradiť aj Edinburgh, umelecké mesto, ktoré svojím stredovekým charakterom pripomína nejedno české či moravské mesto.