Hyundai i20: Liek na fóbie

Miloš Remenár, 12.03.2015
Bojíte sa, že malé auto nepostačí na každodenný život s rodinou? Druhá generácia Hyundaia i20 chce tieto obavy odstrániť. Sú jeho liečebné postupy dostatočné?

Staré zbrane v podobe nízkych cien Hyundai pomaly odhadzuje a v druhej edícii prichádza ako sebavedomý stroj, dosť odvážny na to, aby vyzval do boja aj na Slovensku zbožňovanú Škodu Fabia. S novým atraktívnym kabátom prichádza aj nová technika, všetko opäť z výkresov vytvorených inžiniermi v nemeckom Rüsselsheime špeciálne na nasadenie automobilu do predaja primárne na európskych trhoch.

V dizajne nenájdeme žiadne prehnané ani avantgardné tvary, karoséria má čisté línie, ktoré ľahko oslovia širokú klientelu. Určite však nie je ani ošumelý, ani bez nápadu, výrazne ho oživuje čierny zadný C-stĺpik vytvárajúci dojem levitujúcej strechy. V čase integrovaných antén by sa nám hlavne pred návštevou umývačky páčilo, keby z nej netrčalo plastové tykadlo.

Tak ako v prípade menšej i10, aj i20 je so svojím maximalistickým vnútorným priestorom na vrchole segmentu. Posádka okamžite po nastúpení cíti snahu o optimálnejšie využitie plochy. Štvorica dospelých nemá problém absolvovať ani dlhé výlety. Päť pasažierov zvládne i20-ka vtedy, ak bude vzadu aspoň jedno dieťa, odrasteným jedincom nebude sedenie v strede veľmi po chuti. Ceníme si minimálny stredový tunel na podlahe vzadu. Výškový aj pozdĺžny priestor vpredu aj vzadu však nepochybne patrí k najštedrejším, posádka sa bude cítiť takmer ako v niektorom z menších kompaktov.

Za volantom vládne pohoda. So široko nastaviteľným volantom aj sedadlom si vodič ľahko nájde ideálnu pozíciu s dobrým výhľadom do okolia. Základný prístrojový štít má uprostred displej, ktorý treba pre údaje z palubného počítača príliš často prepínať, avšak celkovo je všetko prehľadné a poruke. Najčastejšie používané funkcie sú od strednej výbavy Comfort na dvoch ramenách ergonomicky tvarovaného volantu s príjemným koženým povrchom. Ostatné prvky sú na stredovej konzole natočenej pre lepší prístup mierne k vodičovi. Čo nám chýbalo? Nič podstatné. Ako býva pri ázijských značkách často zvykom, automatický dojazd má iba okno vodiča. V cenníku chýba možnosť priplatiť si za navigáciu. Tú môže nahradiť smartfón uchytený v držiaku v zornom poli vodiča (v balíku Style Pack za 500 € spolu s lepším prístrojovým panelom Supervision, zadnými LED svetlami a ďalšími prvkami).

Výroba auta v Turecku neznamená žiadnu menejcennosť, na kvalite spracovania cítiť vysoké nároky na kvalitu výroby vo fabrike. Dvere majú tlmený zvuk zatvárania, tlačidlá a ovládacie prvky majú tichý chod, všetky dielce dobre lícujú a vnútorné interiérové panely majú mäkčený povrch - na výber je zo štyroch farebných vyhotovení čalúnenia a obkladov. Okrem dobrého optického dojmu si však tvorcovia dali záležať aj na tom, aby bola kabína funkčná. Počet aj veľkosť odkladacích priestorov sú dostatočné tak vpredu, ako aj vzadu. V najvyššej výbave poslúži ako úložný priestor aj lakťová opierka, ktorá, žiaľ, nie je nastaviteľná.

Komfort na palube nijako nekazí ani naladenie podvozka, ktorý je na túto triedu excelentne odizolovaný a pôsobí robustne. Na rázoch veľmi dobre pruží a utlmuje rázy od nerovností, jazda je tak veľmi komfortná. Náklony v zákrutách pritom zostávajú úplne v norme a auto sa nehojdá. Na dobrej úrovni je aj smerová stabilita a plynulý a predvídateľný nástup nedotáčavosti, ktorý hneď ruší pohotové ESP. Riadenie nepatrí medzi tie komunikatívne, vôľa okolo stredovej polohy ho robí odťažitým predovšetkým na rovnej ceste, s rastúcou rýchlosťou adekvátne narastá odpor posilňovača, v meste sa s volantom točí ľahko.

Na športové výkony teda i20 nemyslí, za čo môže aj ponuka motorov. Jej vrcholom je testovaný benzínový štvorvalec s objemom 1,4 litra a výkonom 74 kW. Sto koní stačí aj na svižnejšiu jazdu, avšak iba po meste. Počas rozjazdu na tachometrových 60 km/h nahádže vodič všetky stupne prevodovky až po šiesty, s krátkymi prevodmi vie motor s nízko položeným maximom krútiaceho momentu celkom živo zatiahnuť. Pri rýchlosti 90 km/h točí motor 2 500 ot./min., na diaľnici sa však vytočí až na 3 700 otáčok a jazda začína byť spolu s aerodynamickým hlukom akusticky výraznejšia, avšak stále v prijateľnej miere. S rýchlosťou stúpa aj spotreba, dá sa však udržať okolo 6,5 l/100 km.

Záver Komfortný podvozok a štedrý vnútorný priestor, to sú najsilnejšie argumenty pre voľbu nového Hyundaia i20, ktorý vie poslúžiť aj ako jediné auto v rodine. Keď si k tomu prirátame dobrú základnú výbavu a dobre nastavené výbavové stupne s minimom príplatkov, dostáva Fabia a spol. silného konkurenta za rozumnú cenu. Miestom, kde má Hyundai čo zlepšovať, je trochu smädný motor, už tento rok však príde preplňovaný litrový trojvalec, ktorý ponúkne porovnateľný výkon pri menšej spotrebe.