Soľ nad zlato

Dani Heine, 12.04.2016
Čo by sme za to dali, keby sme sa tam mohli vrátiť. Rozprávkovo rovné soľné planiny v Utahu nemohli dvakrát za sebou pre silné dažde hostiť tradičný bonnevillský týždeň rýchlosti, a tak sme aspoň zaspomínali, aké to bolo, keď sme tam v roku 2013 naposledy so stovkami iných lámali rekordy.

Bonneville je pre rýchlostných fanatikov posvätným miestom. Prekonať ho môže len Casino Café, kde sú v prepočte za štyri eurá tri obrovské palacinky s volským okom a so slaninou, tomu neodolajú ani najdrsnejší pretekári. Sedia tu vedľa prehýbajúcich sa stolov a v myšlienkach sa už rútia po soľnej pláni, prekonávajú rekordy, stávajú sa hrdinami.

Je august 2013 a na americkom soľnom jazere Bonneville sa už 65. raz koná tradičný Speed Week. Stovky pretekárov z celého sveta putujú do Wendover na pomedzí Nevady a Utahu. Malé mestečko je na samej hranici národného parku Bonneville Salt Flats, ktorý obklopuje rýchlostnú trať Bonneville Speedway. Na obrovskom vyschnutom slanom jazere s dokonale rovným a tvrdým povrchom sa jazdí už od roku 1949. Kedysi tu bolo skutočné jazero s plochou 52 000 km². Asi pred 14 000 rokmi už nedokázal severný breh udržať masy vody a pretrhol sa. Úbytkom vody sa zvýšila jej slanosť a vznikla 10 000 km² veľká soľná panva poskytujúca ideálny povrch na rýchlostné rekordy.

K dráhe vedie úzka asfaltka č. 80, ideme po nej s Willim a Helmutom. Obaja prišli do Kalifornie už veľmi dávno z Hamburgu a sem do Bonneville jazdia už od roku 1989. Škrípanie ich pick-upu signalizuje opustenie normálneho sveta. Rádio už len bezmocne chrčí a soľné kryštály búchajú do podbehov. Pred nami sa rozprestiera nekonečná biela pláň. Bez domov, bez ulíc, bez stromov, bez zvierat. Tu platí len jedno pravidlo: veľa piť a rýchlo jazdiť.

Po pár minútach natrafíme na prvé pretekové auto, míňame starších mužov na prastarých motocykloch a rodiny v obytných autách. Všetci mieria k malej škvrne na horizonte, ktorá sa v slnku leskne ako prerastená kovová kapsula. Keď sa priblížime, zisťujeme, že je to tábor pre jazdcov. Karavany, stany, provizórne dielne, je tu dokonca aj mobilná čerpacia stanica, hneď vedľa stanice technickej kontroly pod dohľadom Southern California Timing Association (SCTA), ktorá Speed Week organizuje.

O pár stoviek metrov ďalej sa už radia prví jazdci na štyroch dráhach. Willi a Helmut si dávajú skontrolovať svoj Punkass Roadster. Je to plochý predĺžený dragster, ktorého naleštená stredná časť pripomína Ford Model T. Vpredu aj vzadu ho výrazne predĺžili, vzadu pracuje klasický osemvalec od Chevroletu. Helmut sa nad ním práve skláňa a starostlivo ladí karburátor. Pozná tento roadster do poslednej skrutky, už ho veľakrát rozoberal a znova skladal, Willi s ním zašiel veľa dobrých pretekov. Ako tím nazývaný Kraut brothers tu spolu prekonali päť rekordov. Najlepší výsledok: v roku 2012 išiel Punkass po soľnej pláni rýchlosťou 393 km/h, vtedy to bol nový rekord kategórie B: Vintage, triedy B/GRMR. B znamená veľkosť motora, GRMR je Gas Rear Engine Modified Roadster (benzínový modifikovaný roadster s motorom vzadu – pozn. red.).

Willi hovorí o soľnej horúčke, keď vysvetľuje pravidlá Speed Weeku. Celkovo vzaté ide o prekonávanie hraníc, vášnivé upravovanie áut, česť, fascináciu a koncentráciu. Každý, kto sem príde, si so sebou privezie niečo veľmi rýchle na dvoch alebo štyroch kolesách. Či je to staré, alebo nové, s piestovým motorom, Wankelom alebo turbínou, otvorené či uzavreté, na tom nezáleží. Pre každú kategóriu sa nájde rekord, ktorý môžu nadšenci prekonávať. Detaily sa potom zaznamenajú do knihy hrubej ako biblia alebo prinajmenšom rovnako posvätnej.

Opojenie rýchlosťou si užíva každý sám, štartujú výlučne jednotlivci. Po pár sekundách divokej jazdy sa počíta len jedno číslo – nameraná rýchlosť. Čokoľvek od 60 do 800 km/h. V roku 2013 sa Williamovi a Helmutovi žiadny rekord prekonať nepodarilo, ale napriek tomu mali radosť. Zo šiestich dní jazdenia po soľnej pláni, predvádzania roadsteru kamarátom, testovania nového kompresora. Rozčuľujú sa, radujú sa, večer si dajú pivo a potom zaspávajú s vedomím, že ráno zase posvištia po soľnej pláni. Všetci si užívajú Speed Week podobne. Rok čo rok.

Pred pár dňami sme si s Willim zase volali. Znel unavene a naštvane zároveň. Soľ v Bonneville už rýchle autá neunesie (pozri vložený článok) a dva roky za sebou musel byť Speed Week zrušený. Bonneville, na ktorom Malcolm Campbell a ďalšie legendy prekonávali absolútne rýchlostné rekordy, je posvätné miesto. Dnes ešte posvätnejšie ako predtým. Držte palce, nech sa tento rok smola konečne prelomí.