Križovatka s dvomi riešeniami prednosti v jazde? Spojenie troch ciest je bežné, no môže robiť problémy
Križovatka Školskej, Malinovskej ulice a cesty č. 510 je príkladom celkom bežnej križovatky, v ktorej môžu mať motoristi pochybnosti o využívanie prednosti sprava.
Vydané Text: ERIK STRÍŽ
Prednosť sprava sa využíva aj tam, kde dopravné značky sú
Kedy platí prednosť sprava a kedy už nie? Každý motorista musí vedieť, kedy platí takzvané pravidlo pravej ruky, ktoré prikazuje dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu z pravej strany. Toto jednoduché pravidlo platí všade tam, kde dopravu neregulujú dopravné značenia, dokonca aj na kruhovom objazde. Neplatí totiž všeobecné pravidlo, že vozidlo idúce po kruhovom objazde má prednosť automaticky.
To, že motoristi rozumejú zmyslu a miestam uplatňovania pravidla pravej ruky, dokázali skúškou v závere kurzu autoškoly. Realita však prináša neraz také dopravné situácie, na ktorých jednoznačnom riešení sa nevedia zhodnúť ani špecialisti. Motorista sa pritom musí rozhodovať v zlomku sekundy a ak sa rozhodne nesprávne, musí niesť za prípadné negatívne dôsledky zodpovednosť.
Medzi dopravné hádanky, ktoré vedia motoristov rozdeliť na dva názorové tábory, patrí aj celkom obyčajná križovatka, akých sú na slovenských cestách tisíce. Príkladom takej je križovatka cesty č. 510 a ulíc Malinovská a Školská v Tomášove, obci v blízkosti hlavného mesta.
V tomto príspevku objasňujeme príčiny, pre ktoré môžu niektorí motoristi považovať riešenia za sporné, a uvádzame aj správne riešenie organizácie dopravy.
Križovatka troch ciest
Predmetná križovatka je spojovacím miestom troch ciest: dvoch vedľajších a jednej hlavnej. Hlavná cesta č. 510 (pokračujúca Malinovská) je výpadovkou a v opačnom smere vedie do centra obce, dve vedľajšie cesty vedú od školy (Školská) a kostola (Malinovská). Ide teda o celkom bežnú križovatku:
Čo je predmetom sporu?
To, že prednosť v jazde má predovšetkým vozidlo idúce po/z hlavnej, je zrejmé snáď každému. Príčinou sporu alebo dvoch rôznych riešení jednej dopravnej situácie má byť neurčitosť, ktoré vozidlo idúce z jednej z vedľajších ciest má prednosť.
Modré aj zelené vozidlo vchádzajú na hlavnú cestu do rovnakého smeru, obe menia smer jazdy doprava. Otázka je, kto z nich má prednosť. Majú existovať dve alternatívy:
- zelené vozidlo má prednosť, pretože modré musí dodržiavať prednosť sprava (navyše má modré auto STOPku),
- alebo má prednosť modré vozidlo, pretože bude na hlavnej ceste skôr; navyše je medzi cestami niekoľkometrový odstup, takže má ísť o dve križovatky.
Riešenia sú skutočne dve
Pri riešení tejto dopravnej situácie môžeme nadviazať na „dopravnú hádanku“ o križovatke Karloveská/Kuklovská v Bratislave, hoci v danom článku bola hlavná otázka postavená inak: Mám dávať prednosť sprava, ak má ten vpravo stopku? Odpoveď je jednoznačná, musím dávať prednosť sprava aj keď má ten vpravo značku STOP. Mnohí čitatelia však prednosti sprava spochybňovali kvôli tomu, že tieto dve cesty sa nespájajú v jednom mieste, ale je medzi nimi ostrovček so zeleňou.
V prípade križovatky v Tomášove je hlavnou otázkou to isté: či prednosť sprava zaniká, ak sú dve vedľajšie cesty vzdialené niekoľko metrov, teda ak zdanlivo ide o dve samostatné križovatky.
Platí, čo sme uviedli už v článku s riešením križovatky Karloveská/Kuklovská v Bratislave.
Podľa dopravných značiek, ktorými sa riadia vodiči vozidiel na oboch vedľajších cestách, ide o jednu križovatku. Kde sa zbiehajú dve vedľajšie cesty a spájajú sa s hlavnou, pre ne platí prednosť sprava, teda v tomto príklade modré vozidlo dáva prednosť zelenému vozidlu. Vyplýva to z § 20 ods. 2) Zákona o cestnej premávke. Pre vodiča modrého vozidla platí aj dopravná značka STOP, ktorá však v tomto kontexte nehrá žiadnu úlohu, pretože značka STOP dáva povinnosť dať prednosť iba vozidlám na hlavnej ceste (podľa § 20 ods. 1). Uvedené riešenie však platí v prípade, že obe vozidlá prídu k hranici križovatky naraz.
Ak by vodič modrého vozidla už vošiel na hlavnú cestu a zelené vozidlo by prišlo k hranici križovatky až vtedy, zelené vozidlo je povinné dať prednosť vozidlu na hlavnej ceste, ktorým je už práve modré vozidlo.
Záleží teda aj na časovej postupnosti, ako pri riešení každej inej dopravnej situácie.
Určite ste si všimli, že na mapke vyššie je medzi dvomi vedľajšími cestami ešte jedna ďalšia. Ide o príjazdovú/prístupovú cestu, ktorá podlieha § 21 ods. 1) Zákona o cestnej premávke – teda vozidlo prichádzajúce z tejto cesty je povinné dávať prednosť všetkým ostatným vozidlám.
Prečo má zmysel riešiť aj takéto detaily?
Čitateľ by sa mohol domnievať, že na presnom riešení v podstate aj tak nezáleží, pretože v realite sa vodiči tých dvoch vozidiel nejak dohodnú alebo budú postupovať intuitívne. Väčšinou je to pravda, lenže v prípade dopravnej nehody alebo škodovej udalosti bude potrebné určiť vinníka. A vinníkom je ten, kto konal v nesúlade s predpismi, v tomto prípade so Zákonom o cestnej premávke č. 8/2009. Pripomeňme, že škodu na cudzom majetku bude hradiť práve vinník zo svojho povinného zmluvného poistenia a bude museť akceptovať aj uloženie zodpovedajúcich pokút.
Zdroje: AUTOVINY.SK
ERIK STRÍŽ
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
