TEST Hyundai Santa Fe PHEV: Hybrid, Plug-in hybrid a elektromobil v jednom. Ktoré si vyberiete?

Robustné SUV dnes už nie je problém zohnať. Každá automobilka má vo svojom portfóliu minimálne jedno auto s vyšším podvozkom a kategória SUV sa tak stala akousi samozrejmosťou. Keď sa však rozhodnete siahnuť po veľkom 7-miestnom SUV za priaznivú cenu, možnosti sa o niečo osekajú. Našťastie je tu Hyundai ponúkajúci svoj vlajkový model Santa Fe v konfiguráciách, ktoré mu môže konkurencia právom závidieť.

Samotné Santa Fe asi nie je potreba bližšie predstavovať. Robustné SUV známe svojou praktickou stránkou a orientáciou na rodinu tu s nami už nejaký ten rôčik je. Prvá generácia sa na trhu objavila už v roku 2001 a okamžite si dokázala získať stabilnú základňu fanúšikov. Odvtedy však už Dunajom pretieklo veľmi veľa vody, a tak dnes na trhu vidíme štvrtú generáciu Santa Fe, ktorá si už stihla dokonca prejsť aj výraznejším faceliftom. Práve modernizácia z roku 2020 urobila z tohto masívneho SUV auto ašpirujúce na prémiovú kategóriu.

Prémiové SUV?

Niežeby Santa Fe pred rokom 2020 vyzeralo zle, ale akosi si nemôžem pomôcť. Jeho modernizovaná verzia vo mne evokuje skutočný pocit prémiovosti a predovšetkým bezpečia. Mnou testovaný model bol navyše v laku Glacier White, za ktoré si síce priplatíte 660 €, no auto v tomto prevedení vyzerá skutočne luxusne. Navyše plug-in hybridná verzia Santa Fe je u nás k dispozícii výhradne v kombinácii s výbavou Premium. Ako už samotný názov napovedá, na palube auta je dostupné takmer všetko, čo má Hyundai aktuálne k dispozícii.

Skvelý look Santa Fe navonok sa preniesol aj do interiéru. Vďaka príplatkovému Luxury Pack za 2 500 € sú v aute k dispozícii napríklad prémiové sedadlá odeté v koži s ventilovaním a vyhrievaním, volant potiahnutý perforovanou kožou, strop a stĺpiky odeté do bieleho semišu a mnoho iných prvkov, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani prémia z Nemecka. Auto malo pri pohľade na konfiguráciu na palube takmer úplne všetko, čo sa dá navoliť. Jedinou zásadnou chýbajúcou položkou bolo panoramatické strešné okno, ktoré by navýšilo cenu o ďalších 1 200 €.

Interiér vyššej triedy

Dominantou bielo-čierneho prevedenia interiéru je masívna stredová konzola, pod ktorou sa nachádza otvor prepájajúci miesto pre vodiča s miestom pre spolujazdca. Ide o tunel, v ktorom si nájde svoje miesto každá dámska kabelka či iný predmet, ktorý však potrebujete mať neustále v dosahu.

Už pri pohľade na fotky stredovej konzoly a jej logického rozmiestnenia vám musí udrieť do očí množstvo fyzických ovládačov. Na dnešné pomery dokonca až extrémne vysoký počet rôznych gombíkov má však omnoho lepší dopad na vodičovu pozornosť, ako dotykový infotainment. Tým samozrejme nechcem povedať, že 10,25-palcový centrálny displej (pred vodičom je 12,3-palcový digitálny prístrojový štít) v strede palubnej dosky nie je dotykový. Práve naopak. Má pomerne dobrú odozvu na rôzne príkazy a jeho ovládanie je takmer bez zaseknutí.

Stále sa však nevyrovná fyzickým tlačidlám, čo je možno dôvod, prečo sa Hyundai rozhodol pre takéto riešenie stredovej konzoly. K samotnému displeju infotainmentu mám však jednu výhradu. A tou je jeho orientácia. Nakoľko je umiestnený takmer kolmo na vozovku a zároveň rovnobežne s osou zadných sedadiel, stávalo sa mi, že čierne prevedenie jeho systému bolo miestami kvôli odrazom slnka nečitateľné. K odstráneniu tohto neduhu by pritom mohlo pomôcť jeho mierne natočenie smerom k vodičovi. Dopomohlo by to nielen k čitateľnosti na slnku, ale taktiež k zjednodušenému ovládaniu, keďže samotný interiér auta je priestranný, tak pravý horný roh displeja je umiestnený pomerne ďaleko z bežného dosahu pilota.

Inak interiéru asi len ťažko niečo vytknúť. To označenie Premium asi nebude len pre srandu. Spracovanie je na vysokej úrovni a kvalita materiálov je špičková. K ponuke miesta sa asi pri takto veľkom aute ani nemá cenu vyjadrovať.

Avšak, čo ma príjemne prekvapilo, bola ponuka miesta až v treťom rade sedadiel. Testované Santa Fe malo 7-miestne prevedenie, za ktoré si Hyundai účtuje pomerne priaznivých 1 000 €. Za túto cenu dostanete pohodlný tretí rad sedadiel s možnosťou samostatného nastavenia klimatizácie.

Na moje prekvapenie miesta úplne vzadu bolo pomerne dosť. Meriam 183 centimetrov, no na jednom z rezervných sedadiel by som si kľudne vedel predstaviť aj dlhšiu cestu. Je síce pravdou, že roztiahnutím tretieho radu prídete o značnú porciu batožinového priestoru a musíte sa zmieriť s tým, že koberec a plató nebudete mať kam odložiť, no v tom nevidím zásadnejší problém.

Miesto pred nohami cestujúcich s číslom 6 a 7 viete bez problémov zväčšiť aj posunutím druhého radu sedadiel. A ak potrebujete preniesť nejaké väčšie predmety, so Santa Fe to bez akýchkoľvek problémov zvládate. Po sklopení oboch zadných radov sedadiel totiž vznikne rovná plocha, ktorá môže poslúžiť na prepravu nákladu alebo napríklad aj na provizórne kempovanie. V tom je silná stránka tohto masívneho SUV.

Hybrid, plug-in hybrid alebo elektro?

Poďme sa teraz z interiéru premiestniť do motorového priestoru.

Nakoľko ide o plug-in hybrid a ja som túto recenziu začal nadpisom vymenúvajúcim tri druhy pohonu, asi by sa patrilo vysvetliť prečo tomu tak je. Začnem teda pekne postupne.

Pod kapotou sa nachádza zo siete nabíjateľné ústrojenstvo pozostávajúce z benzínového agregátu 1,6 T-GDi s maximálnym výkonom 132,2 kW. Tento štvorvalec je paralelne spriahnutý s elektromotorom s výkonom 66,9 kW. Systémový údaj o výkone hovorí o hodnote 199 kW, čo je blízko N-kových modelov. O prenos kilowattov na kolesá sa stará 6-stupňový automat a maximálny systémový krútiaci moment je 350 Nm.

Pohon pritom bez problémov dokáže pracovať v troch diametrálne odlišných režimoch. Tým prvým je klasický hybrid. Auto si dokáže strážiť minimálne nabitie akumulátora s kapacitou 13,8 kWh tak, aby vždy jazdilo minimálne ako hybrid. Toto riešenie je pomerne chytré a dokáže zo samotného pohonu vyžmýkať maximum. Za celý čas sa mi nestalo, že by nabitie akumulátora kleslo pod 10 %. Santa Fe si to dokázalo zmanažovať tak, aby bolo k dispozícii vždy minimálne 15 % práve preto, aby mohol byť elektromotor využívaný častejšie, ako pri konkurenčných plug-in hybridoch.

Druhým režimom prevádzky je plug-in hybrid. Teda pohon, ktorý má Santa Fe už v názve. Pri ňom je preferovaný elektromotor, avšak v prípade potreby alebo rýchlejšej jazdy sa pripája aj spaľovák. Tým sa samozrejme šetrí palivo a aj spaľovací motor.

Posledným režimom je plne elektrická jazda. V tomto móde, ktorý je možné nastaviť špeciálnym tlačidlom EV na stredovej konzole, dokážete bez problémov jazdiť čisto na elektrický pohon. Hyundai síce udáva, že maximálny dojazd na elektrinu je 58 kilometrov v kombinovanom cykle, no mne sa počas testu podarilo túto hranicu posunúť až na úctyhodných 62 kilometrov. Predchádzajúce plug-in hybridné autá, ktoré som mal možnosť testovať mali reálny dojazd o približne 10 a viac kilometrov menší. A to pritom Santa Fe v tomto prevedení nepatrí medzi ľahkú váhu. Veď auto váži ľahko cez dve tony.

Pomalé nabíjanie

Zmienený elektrický dojazd je teda veľmi silným lákadlom pre ľudí, ktorí takýto pohon zvažujú. Avšak je tu jedna veľká nevýhoda, ktorou je pomalé dobíjanie. Niektoré značky dnes už do svojich plug-in hybridných áut dávajú rýchlonabíjačky, ktoré dokážu batériu nabúchať elektrinou za 30 minút. Bohužiaľ, toto nie je prípad Hyundai. Na palube je k dispozícii len pomalá 3,3 kW nabíjačka navyše disponujúca konektorom, ktorý vo väčšine prípadov už na nabíjacích miestach nenájdeme.

Ide o klasický Type 2 konektor, pričom moderné nabíjacie stanice síce majú možnosť nabíjať ním auto, avšak len s podmienkou, že si prinesiete vlastný kábel. Ten však v aute nebol. Namiesto neho bola k dispozícii nabíjačka z domácej siete, ktorá dokázala auto nabíjať maximálnym výkonom len 1,2 kW. Jednoduchou matematikou teda prídete na to, že plné nabitie auta pri tomto výkone zaberie takmer 12 hodín.

Opäť je preto potreba uvažovať o tom, kto si plug-in hybridné Santa Fe kúpi. Samozrejme, že po ňom nesiahne niekto, kto by ho nemal kde nabíjať. Vlastniť ho len kvôli zeleným evidenčným číslam je hlúposť a nevyužívať batériu a potenciál auta naplno je ešte väčšia hlúposť.

Siahne teda po ňom človek, ktorý má doma k dispozícii nabíjačku, kde auto môže nechať cez noc nabíjať a ráno vyráža s „plnou“ baterkou. Ide teda predovšetkým o ľudí, ktorí majú vlastný rodinný dom, možno v krajnom prípade aj o obyvateľov panelákov z možnosťou ľahkého prístupu k nabíjaciemu stojanu.

Na záver by som si dovolil ešte jeden poznatok z testu.

Vyššie som uviedol, že výkon 195 kW je na úrovni N-kových modelov. Je to pravda, avšak len papierovo. Z nejakého dôvodu auto ani v športovom režime nevyužívalo naraz všetky tie kilowatty. Akcelerácia nebola ani zďaleka tak prudká, ako by ste od auta s takýmto výkonom čakali. Nevravím to teraz ako negatívum.

Od auta tohto typu nečakáte, že bude pretáčať pneumatiky na diskoch kvôli vysokému výkonu. Skôr od neho chcete pohodlie, pocit bezpečia a keď sa dá, tak aj nejaký ten priaznivejší dopad na vaše okolie. Ten je v spojení s týmto pohonom pomerne jednoduché dosiahnuť. V hybridných režimoch sa viete v meste potácať za približne 6 litrov. Diaľnica síce aj kvôli vyššej stavbe a hmotnosti je za 8, no okresky zvrchu atakujú cifru piatich litrov na 100 kilometrov. Po týždňovom teste som Santa Fe vracal s celkovou spotrebou len 5,3 l/100 km, čo je vzhľadom na parametre auta veľmi pekná hodnota.