Magazín

Zákaz predaja jazdených áut na naftu a benzín ako jedno z riešení. Emisné ciele sú prísne, cesta k nim nedostatočná / Editoriál

Ilustračná fotografia: predaj jazdených automobilov cez autobazár

Autopriemysel prežíva najväčšie zmeny od svojho vzniku

Nielen v Európe v týchto rokoch prebieha dramatická transformácia automobilového priemyslu. Dôvodom je významná snaha zákonodarcov regulovať autopriemysel tak, aby sa v čo najväčšej miere podieľal na znižovaní emisií oxidu uhličitého do atmosféry a aby boli automobily podstatne bezpečnejšie ako doteraz. Nejde o nič nové, v uplynulých desaťročiach predsa osobné automobily museli spĺňať viaceré bezpečnostné kritériá, vrátane tých emisných, aby ich bolo možné predávať na európskych trhoch. Dnes to znamená predovšetkým elektrifikáciu pohonov.

V porovnaní s Čínou, Afrikou alebo Indiou sú naše nároky na bezpečnosť a environmentálnu záťaž značne náročnejšie. Iba vďaka nim dnes máme v autách bezpečnostné pásy, airbagy, výstražné svetlá, ABS, stabilizačný systém či filtre pevných častíc. Práve ich emitovanie do atmosféry sa totiž považuje za jeden z dôvodov vzniku rakoviny. Nepochybne už pred rokmi mnohí kritizovali každú novú reguláciu, ich nasledovníci dnes kritizujú čierne skrinky v osobných automobiloch, integrovaný systém núdzového volania či inteligentný obmedzovač rýchlosti. Celkom určite to všetko bude za niekoľko rokov samozrejmosťou, bez ktorej si nebudeme vedieť nové autá ani predstaviť a tieto funkcie budeme vyžadovať.

Ciele Európskej únie v kontexte dopravy na zníženie emisií skleníkových plynov sú ambiciózne a celkom jasné: čisté emisie by mali do roku 2030 klesnúť na 45 % úrovne z roku 1990 a do roku 2050 na nulu. Dôvodom je zníženie environmentálnej záťaže dopravy a priemyslu na životné prostredie. Každý kontinent by mal prispieť svojím dielom, zatiaľ to však vyzerá, že jedine u nás dochádza k reálnym zmenám.

Nejde len o autá, aj energie ako také

Kľúčovým faktorom v tejto snahe nie je iba doprava, ako skôr priemysel a energetika. Dokonca práve obnoviteľné zdroje elektriny boli jednou z najvýznamnejších príčin poklesu emisií v uplynulých rokoch. V roku 2019 tvorili veterná a solárna energia približne jednu tretinu všetkých dodávok elektriny (Eurostat, 2021), čo bolo ešte pred zopár rokmi skoro nepredstaviteľné. S ich rastúcim podielom na výrobe energie sa nové výzvy stávajú náročnejšími, pretože dekarbonizácia ostatného zvyšku energetiky a priemyslu bude čoraz menej realistická. Energetický sektor, z ktorého pochádza väčšina emisií oxidu uhličitého, sa totiž vyznačuje dlhodobým kapitálom a hoci sa nám zdá byť rok 2050 vzdialený, z pohľadu tohto kapitálu je už za dverami. Navyše, elektrinu je pravdepodobne najľahšie dekarbonizovať, podľa špecialistov (Richard SJ Tol, intereconomics.eu) je dekarbonizácia ťažším orieškom pre sektor vykurovania, priemysel, poľnohospodárstvo a pre laika prekvapivo dopravu.

Vyvstáva otázka: prečo je dekarbonizácia dopravy problém, keď sme dnes svedkami drastických regulácií a zrejme čoskoro budeme všetci jazdiť na elektromobiloch?

Odpoveď je v skutočnosti celkom jednoduchá: jazdené a staršie autá. Do doby, kým budú jazdiť po cestách, budú predstavovať environmentálnu záťaž.

Do popredia sa tak dostávajú témy ako obmedzenie predaja jazdených áut, zákaz predaja jazdených áut a zákaz používania áut so spaľovacími pohonmi. V našom príspevku z januára tohto roka ste sa už mohli dozvedieť, že požiadavky ekologických aktivistov sú pomerne tvrdé a skutočne chcú, aby už od roku 2050 na európskych cestách nebolo možné prevádzkovať vozidlá s akýmikoľvek spaľovacími motormi. Ako to o tých 28 rokov naozaj bude, dnes môžeme len predpokladať, isté je len to, že za tieto takmer tri desaťročia sa môže dopad dopravy na ekológiu ešte zhoršiť.

Je pravda, že niekde je potrebné začať, no a EÚ začína práve v roku 2035. Práve odvtedy už nebude možné v žiadnej krajine Európskej únie zaregistrovať žiadne nové auto so spaľovacím motorom, ktoré produkuje emisie CO2 a ďalších plynov.

Na Slovensku máme priemerný vek vozového parku 13,9 roka, európsky priemer je 10,8 roka (údaj z r. 2020, zdroj ACEA), čo znamená, že do toho roku 2050 by sa už mohol vozový park celkom obmeniť za nízkoemisné a bezemisné vozidlá. Lenže je potrebné počítať s tým, že staršie vozidlá budú odteraz udržiavané v použiteľnom stave čo najdlhšie kvôli vysokým cenám nových modelov, a tak budú európske cesty naďalej znečisťované. Pripomeňme dôležitý fakt, že časom účinnosť spaľovacieho motora klesá, klesá jeho výkon a produkuje viac emisií.

V celej Európe dnes jazdí až 263 miliónov automobilov a v roku 2025 ich bude o 10 miliónov viac (zdroj: Digital Auto Report od PwC Strategy). Do roku 2035 zrejme presiahneme 300 miliónov jazdených áut produkujúcich emisie. Je evidentné, že problémom nie sú nové autá, ale tie staré.

Je možné, že by sa v dohľadnej dobe pristúpilo k tvrdším opatreniam a zaviedlo sa aj to, ktoré by zakazovalo ďalší predaj áut so spaľovacími motormi? Istotne, išlo by o bezprecedentný zásah do trhu a zrejme ekonomickú samovraždu. Avšak bezprecedentné je všetko, kým ten precedens nenastane.

> V porovnaní s minulosťou dnes vidíme podstatný rozdiel: predtým bol pánom výroby dopyt a zákazník, dnes sú to autority.

Enviropolitika spôsobila paradox: je väčší záujem o staré autá

Už dnes sledujeme trend stúpajúceho záujmu o jazdené a staršie automobily, ktorý prirodzene vyvoláva dojem, že je ich na trhu nedostatok. Dôvodov je viac, najmä zdražovanie nových modelov a príliš dlhé čakacie doby na ich dodanie. Záujemcovia si tak nachádzajú cesty k jazdeným a starším vozidlám, čo je paradoxne presný opak cieľov EÚ. A zdá sa, že záujem o jazdenky ešte porastie, o čom svedčia aj aktuálne správy o náraste záujmu o tieto vozidlá na Slovensku. Nie je to prípad iba našej krajiny, napríklad v Španielsku za uplynulé obdobie pripadá na jeden novo registrovaný automobil až 2,3 predajných jazdeniek (zdroj: autovista24.com) a počas roka 2021 sa predalo až o 31,7 % menej nových áut.

Podľa štúdie Concept Analysis zverejnenej na MarketResearch.com bude trh s európskymi jazdenkami rásť naďalej. Rast trhu majú poháňať faktory ako rastúca populácia, zvyšovanie vlastníctva áut, rozširujúca sa urbanizácia, rastúca penetrácia internetu a vysoká miera odpisov nových áut. Očakáva sa tiež eskalácia dopytu po cenovo dostupných ojazdených autách, čo vyplýva zo zrýchľujúceho sa prechodu na online nákupy, technologického pokroku a znížených sadzieb poistného na auto.

Pravdou je, že zvyšujúca sa cena nových áut a sprievodné náklady budú dôvodom, prečo sa nové kusy stanú oveľa menej dostupnými. Rodina, ktorá má celkový príjem 2000 eur, si už dnes môže len s ťažkosťami dovoliť nové auto za 13-tisíc eur, a to je len štartovacia cena novej Fabie v základnej výbave Active.

Pokrytectvo na oboch stranách

Ak má byť nová éra mobility spočívajúca predovšetkým v elektrických pohonoch zmysluplná, majú sa kompetentní postarať o to, aby bola skutočne environmentálne bezpečnejšia. Kritika verejnosti sa dnes oprávnene sústreďuje na „nečisté“ spôsoby výroby elektrickej energie a mnohí pochybujú aj o čistote jadrovej energie, keďže jej vedľajším produktom je nebezpečný rádioaktívny odpad. Ten tu ostane pre mnohé nasledujúce generácie ako ťarcha a riziko. Na druhej strane ho je pomerovo tak málo a riziko havárií je tak nízke, že jadro práve vďaka tomu môžeme označiť za čistý zdroj.

Ani výroba elektromobilov nie je dodnes tak ekologická, aby presvedčila kritikov – problémom sú najmä materiály používané vo veľkých ťažkých akumulátoroch, i keď v tejto oblasti sme svedkami búrlivého pokroku. Každým rokom sú batérie výkonnejšie a bezpečnejšie a napríklad Mercedes-Benz v modeli EQS výrazne znížil podiel kobaltu na desatinu.

A viaceré automobilky, napríklad aj BMW, už dnes vyrábajú svoje elektromobily tak, že z výroby vychádza nový kus auta s uhlíkovou neutralitou. A keď je tento elektromobil napájaný zelenou elektrinou, už nikto nemôže pochybovať o environmentálnom význame. Pokrytectvo napokon nachádzame aj u fanúšikov elektromobility – na jednej strane zdôrazňujú potenciál ekologickej neutrality, na druhej strane sami prispievajú k environmentálnej záťaži tým, že si vôbec objednali výrobu nového auta, hoci ho v skutočnosti možno ani nepotrebujú a mohli si radšej kúpiť jazdený alebo skladový elektromobil.

Pokrytectvo sa častejšie vyskytuje v komunite odporcov elektromobility. V našom prieskume aj o elektromobilite, ktorého sa zúčastnilo až 8395 respondentov, 32,7 % z nich uviedlo, že budú elektromobily akceptovať len vtedy, keď sa dokáže, že sú naozaj ekologickejšie ako autá so spaľovacími pohonmi. Títo ľudia sa domnievajú, že naftové a benzínové autá sú ekologickejšie, pretože nemajú akumulátory. V skutočnosti ich majú tiež, len menšie a obyčajne postavené na inej technológii, rozhodne neekologickej.

Kritici elektromobility využívajú tendenčné alebo zámerne dezinterpretované výsledky štúdií, ktoré majú dokazovať, že elektrické autá sú ekologicky horšie ako tie spaľovacie. Celkom ignorujú fakt, že rovnaká energia sa používa aj pri výrobe áut so spaľovacími motormi, navyše aj pri výrobe nafty a benzínu, následne pri ich distribúcii a napokon ultimatívnym problémom je ich spaľovanie, nehovoriac o ďalších environmentálnych záťažiach v podobe motorových olejov.

Je potrebné to napísať priamo: celková environmentálna/ekologická bilancia elektromobilu a auta so spaľovacím motorom nikdy nemôže vyjsť v neprospech elektromobilu, a to už z princípu.

Ostávajú tak jediné dva dôvody, pre ktoré ľudia naďalej budú mať právo kritizovať elektrické autá: vyššia nadobúdacia cena a problémy s energetickým manažmentom (dojazd, nabíjanie). Prvý bod môžeme čiastočne spochybniť, pretože rast cien je úmerný rastu hodnoty a životnej úrovne.

 

Kam to všetko dospeje?

Celkom určite môžeme zhodnotiť, že to, čo sa práve v autopriemysle a aj na trhu s jazdenými autami, nevyhovuje zákazníkom. Podľa niektorých práve nastal zlatý vek autopriemyslu, pretože dopyt je vysoký, ponuka obmedzená, výrobcovia si diktujú ceny a zákazníci sú aj tak spokojní. Lenže má to svoje hranice, ľudia nebudú ochotní a schopní znášať neustále zvyšovanie cien.

Je celkom realistické predpokladať, že skutočne ľudia začnú prehodnocovať svoje priority a predovšetkým obyvatelia miest budú natoľko demotivovaní, že si auto ani len nezadovážia. Namiesto toho budú využívať hromadnú a zdieľanú dopravu, auto sa stane luxusom.

Napriek tomu automobilky nemusia utrpieť, pretože síce vyrobia menej, ale za vyššie ceny a nájdu aj iné oblasti svojho podnikania. Napríklad Kia počíta s Plánom S ako stratégiou prežitia v 21. storočí, keď sa pretransformuje na komplexného poskytovateľa mobility.

Svet sa menil vždy a mení sa aj dnes, akurát teraz sa dejú príliš rýchlo. Je pritom možné aj to, že z plánu na rok 2035 sa napokon stane totálne fiasko, že elektromobilita nebude tou správnou cestou a autority budú musieť prehodnotiť svoje dlhodobé ciele nanovo.

 

Azubi Cars Škoda
Erik Stríž je motoristický novinár, šéfredaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk