Magazín

Pravda o emisiách elektromobilov! Znečisťujú životné prostredie oveľa viac než deklarujú výrobcovia

Emisie elektromobilov v Európe

Na propagáciu elektromobility v súčasnosti vynakladá Európska únia veľkú časť prostriedkov, pričom pre túto formu pohonu sa snaží pozitívne nastaviť aj legislatívu, ktorá komplikuje život bežným majiteľom aj výrobcom spaľovacích áut. Zo správania sa niektorých úradníkov zodpovedných za životné prostredie máme pocit, že považujú vozidlá na baterky za všeliek, ktorý čarovným spôsobom pomôže vyčistiť mestá od emisií a zvráti globálne otepľovanie. Komisári však častokrát vychádzajú zo štatistík, ktoré nezarátavajú všetky aspekty pôvodu elektrickej energie či samotnej výroby akumulátorov. Výsledkom sú teda skreslené údaje o emisiách týkajúcich sa elektromobilov.

Otvoriť oči by im mohla už pred časom zverejnená nemecká štúdia z inštitútu IFO. Tá spočítala uhlíkovú stopu elektromobilov od ťažby surovín potrebných na výrobu akumulátorov, cez čerpanie energie na dobíjanie až po maximálnu životnosť článkov. Ťažba lítia, mangánu a kobaltu pre jednu batériu až 15 ton oxidu uhličitého. Ak by sme zobrali do úvahy priemernú životnosť batérií na úrovni 10 rokov a ročný nájazd 15 000 km, dostaneme emisie vo výške až do 98 gramov na kilometer. Tieto emisie sú iba rozrátaním emisií vypustených pri výrobe akumulátorov.

Ak započítame aj emisie vznikajúce pri výrobe elektriny na dobíjanie elektromobilu, tak spolu s nimi už môže vozidlo na baterky produkovať viac než 180 gramov CO2 na jeden kilometer. Súčasné limity pre spaľovacie benzínové a naftové autá sú dnes pritom stanovené len na 95 g CO2/km.

ZSE DRIVE, otvorenie 350 kW nabíjacích staníc v bratislavskom auparku

ŠPINAVÁ ELEKTRINA

Propagačné materiály výrobcov, deklarujúce nulové emisie elektrických vozidiel, sú tak prinajmenšom zavádzajúce. Pravdou zostáva, že pri samotnej jazde elektromobil priamo nevypúšťa do ovzdušia žiadne znečisťujúce látky, ale na životné prostredie vplýva nepriamo.

Na mysli máme predovšetkým emisie z výroby elektrickej energie, ktorou sa elektromobily nabíjajú. Ich karbónová stopa sa navyše odvíja od toho, z akého zdroja vyrobená energia pochádza.

Ako teda určiť hodnotu vyprodukovaných emisií pri jazde elektromobilom? Dôležitý je pohľad na národný energetický mix, ktorý predstavuje prehľad podielov jednotlivých zdrojov energie na celkovej vyrobenej elektrine. Súčasťou energetického mixu sú aj údaje o škodlivých látkach (CO2 a rádioaktívny odpad), ktoré vznikajú pri výrobe elektriny z uvedeného energetického mixu.

Volkswagen ID.3

Pri pohľade na Slovensko nás môže tešiť skutočnosť, že väčšina vyrobenej energie pochádza z jadrových elektrární, avšak nezanedbateľný podiel má aj plyn či uhlie. Intenzitu produkovaného uhlíka na Slovensku zhoršuje predovšetkým dovoz elektriny z Poľska, ktoré svoju elektrickú energiu vyrába z uhlia. Úroveň znečistenia v Poľsku je tak extrémne vysoká a bežne sa pohybuje nad 700 g CO2/kWh.

Naopak príkladom pre všetkých môžu byť jadrové elektrárne vo Francúzsku, ktoré majú viac než 60 % podiel na výrobe elektrickej energie v krajine. Aj vďaka tomu sa intenzita uhlíka vo Francúzsku pohybuje len na úrovni 109 g CO2/kWh. Ešte lepšie sú na tom dokonca krajiny ako Švédsko či Nórsko s ideálnymi podmienkami pre využitie vodných elektrární.

OTÁZKA: Čo bude s batériami elektromobilov po ich zostarnutí a ako sa budú likvidovať?

DISKUTABILNÁ EKOLÓGIA

Slovenský inštitút INESS zverejnil jednoduchý prepočet poukazujúci na úroveň znečistenia pri jazde elektromobilom. Pri spotrebe 0,2 kWh/km sa karbónová stopa elektromobilov na Slovensku pohybuje na úrovni 70 g CO2/km, zatiaľ čo v Poľsku prekračuje až 130 g CO2/km. Len pre predstavu – súčasná európska legislatíva prikazuje výrobcom automobilom podliezť hranicu 95 g CO2/km v rámci flotilového priemeru.

Tento limit bezpečne podlieza napríklad už spomínané Francúzsko, Švédsko či Nemecko, kde je prevádzka elektromobilov skutočne šetrnejšia k životnému prostrediu.

Dopad na klímu podľa oblasti

Živá mapa:

Peter Orosz
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!