Smrad a prekvapivo dobrý dvojdobý trojvalec. Zaspomínajte si s nami na WARTBURG 353

Do sýtosti sme sa nadýchali plastového odoru a zaspomínali na časy, keď musel vodič nielen riadiť vozidlo, ale aj rozmýšľať. Napríklad nad tým, čo je to tá voľnobežka a kam s olejom…
Vydané  Text: 
* **WARTBURG 353 je dnes klasika, youngtimer, ktorý vzbudzuje na tvárach ľudí úsmev, nostalgiu, prípadne nepríjemné spomienky na neľahkú dobu**. * **Táto hranatá škatuľka využívala techniku z predvojnového DKW a mala objem batožinového priestoru 525 litrov, ktorý jej dnes závidia mnohé rodinné vozidlá**. * **Čo zostalo z niekdajšej slávy Wartburgu dnes?** ### Nebolo vyrábať z čoho ani pre koho Po vojne sa vo východnej časti Európy udiala hotová tragédia, ktorá nadobro pochovala všetky snahy o rozvoj krajín, jednotlivcov a aj firiem. Na jednej strane panovala radosť, že je po vojne, na strane druhej sme sa dostali do okupácie mocnosťou, ktorá vo svojom ťažení pokračuje v skromnejšej forme dodnes. Východné Nemecko na tom bolo tak zle, že všetku svoju výrobu muselo odovzdať „osloboditeľovi“ a ešte sa mu za to poďakovať. Tieto pomery sa prejavili na priemysle, ktorý **prišiel o potenciál držať krok so západným svetom**. O automobilkách to platilo dvojnásobne. Na východnej strane Nemecka zostali automobilky Audi, Glaser, Horch, BMW či DKW, takže **problém nebol v nedostatku know-how** a v motivácii, ale na tom, že **nebolo z čoho vyrábať.** A vlastne ani pre koho. Naplno sa to prejavilo v Eisenachu, kde sa popri dobiehajúcej montáži šesťvalcov BMW/EMW pripravoval nový model pre novú dobu. V roku 1956 bol odhalený elegantný sedan, ktorý oprášil **meno Wartburg z cisárskych dôb**. Lenže **rám spoločne s dvojdobým motorom kompletne prevzal z predvojnového DKW F9**. A keď v roku 1966 prišlo na **moderný hranatý typ 353**, použil sa rovnaký recept: nová, moderná karoséria a pod ňou zastaralá technika z DKW F9. Určité inovácie sa ale automobilu dopriali, napríklad vinuté pružiny na všetkých kolesách a nezávislé zavesenie zadných kolies. A keď v roku 1991 Wartburg skončil, pod kapotou mu bublal už **moderný štvortaktný štvorvalec s objemom 1,3 litra**. Viete, odkiaľ bola zvyšná technika? Skúste hádať, dávame vám jeden pokus.
Hospodársky vyčerpaná NDR investovala nielen do modernizácií, ale ani do rozširovania výroby automobilov. A na rozsiahly import chýbali devízy. Východní Nemci preto čakali na dodanie svojho vysnívaného Wartburgu šialené doby: **sedem, desať a ku koncu až dvanásť rokov!** Z toho dôvodu kupovali všetko, čo bolo k dispozícii, dokonca aj také bizarnosti, ako **Záporožec ZAZ 968**. ### Trabant pre masy, Wartburg pre elity? Trabant bol považovaný za akýsi solídny automobil do rodiny, Wartburg bol luxusný kúsok pre náročných a lepšie situovaných. Aký bol ale v skutočnosti? Ešte v roku 2016 sme požiadali pána Mikulku, či by nás previezol na svojom výnimočne dobre zachovanom **Wartburgu W de Luxe z roku 1983**. Naši vtedajší kolegovia z redakcie AUTO7 konštatovali, že na auto zo šesťdesiatych rokov to nebola žiadna tragédia. Dizajn vozidla bol pod váhou snáh o drastickú optimalizáciu výrobných nákladov hranatý a jednoduchý, v porovnaní s dobovou konkurenciou Volkswagen Typ 3 a Opel Kadett B ale nezaostával.
V podobnom duchu sa niesol interiér, ktorý bol sparťanský, ale na svoju dobu ponúkal veľa priestoru a dobré sedadlá. Za príplatok sa tie štandardné dali nahradiť **vylepšenými anatomickými sedadlami**, lenže platilo to iba pre trhy mimo východný blok. Vyznať sa v zdanlivo náhodne porozmiestňovaných ovládačoch a tlačidlách si vyžadovalo cvik, odkladacích priestorov bolo veľmi málo. V príplatkovej verzii vozidla de Luxe bola namontovaná polička pod palubovkou, základný model si musel vystačiť so sieťkou. V tomto ohľade ale poznáme autá, ktoré sú na tom oveľa horšie. Navyše, v minulosti sa nekládol taký dôraz na šikovné odkladacie priestory, ako je tomu dnes. ### Dvojdobý vodou chladený trojvalec Skúsenosť s motorickou stránkou vozidla bola podľa motoristických novinárov dobrá. Žiadny [boj so sytičom](https://www.autoviny.sk/reportaze/118737/spominate-si-na-sytic-na-co-sluzil-a-preco-dnes-v-autach-nie-je), žiadne kašľanie motora či jeho skapínanie, keď bol ešte studený. **Dvojdobý vodou chladený trojvalec** s chladičom typicky za motorom sa chytil na prvé otočenie štartéra a umožňuje praktický okamžitý odjazd. Nechýba **charakteristický smrad z výfuku ani modrastný dym**, ktorým bol východný blok zahltený v priebehu celých šesťdesiatych, sedemdesiatych i osemdesiatych rokov. Ani zďaleka ho ale nebolo toľko, ako sa od podobných motorov očakáva. Pán Mikulka to vysvetľuje malým nájazdom svojho „varana“ a tiež tým, že na rozdiel od iných dvojtaktárov, jazdiacich na čokoľvek horľavé, on používa výhradne benzín a kvalitný olej. Ten sa v porovnaní so staršími typmi mieša s benzínom v pomere 1:50, čo je relatívne malé množstvo. **Dvojtaktné trojvalce** majú zaujímavé špecifikum: **zvuk šesťvalca**. Vibrácie sú pojmom neznámym, rovnako ako neochota ťahať v nízkych otáčkach. Vlastne by sa dalo povedať, že v bežných rýchlostiach je Wartburg pomerne čiperný a okúzľujúca je jeho schopnosť reagovať na stlačenie akceleračného pedála. Pedál je vskutku citlivý.
Kombinácia nápadného pérovania, prekvapivo pohodlných sedadiel a relatívne pokojného motora je v kontraste s riadením, ktoré si vyžaduje silu a rázny prístup. Napriek tomu nemožno na Wartburg nadávať, toto je už história. Negatívne slová nenachádzame ani v súvislosti s brzdením. V roku 1975 Wartburg dostal dvojokruhové brzdy, vpredu dokonca kotúčové. Na posilňovač bŕzd síce neprišlo, ale **s hmotnosťou 900 kilogramov** to nebol taký problém. Na palubovke nám počas jazdy hralo **rádio Tesla 2110 B**, už ale so západným rozsahom VKV, do sýtosti sme sa nadýchali plastového odoru a zaspomínali na časy, keď musel vodič nielen riadiť vozidlo, ale aj rozmýšľať. Na čo je napríklad tá voľnobežka? Prečo sa tu vlastne nesmie brzdiť motorom? Kam sa leje olej? A tak ďalej…

Spomínate si na sytič? Na čo slúžil a prečo dnes v autách nie je?

Kto rád spomína na kilometre prejazdené na Škode Favorit, Škode 120 alebo dokonca na Trabante, ten si nepochybne spomenie aj na sytič. Táto otravná, ale pritom absolútne nevyhnutná súčiastka je dnes prekonaná a mladšie ročníky o nej možno nikdy nepočuli.

*Článok bol prevzatý z magazínu AUTO7 a redakčne prepracovaný*