Môžu parkovať pred mojím domom cudzie autá? Musím mať pozemok riadne označený?

Zaparkovali ste na ceste pred domom a jeho majiteľ vás posiela preč?

Má na to právo alebo ste v práve vy a môžete nechať svoje vozidlo na ceste?
Aktualizácia príspevku z apríla
Vydané  Text: 

Uvedenie do kontextu

Parkovanie na okraji cesty je bežnou praxou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Spravidla možno v obci parkovať všade tam, kde to dopravné značky vyslovene nezakazujú, či už prostredníctvom Zákazu zastavenia, Zákazu státia alebo takto definovanej Zóny.

Až do 30. septembra 2023 môžu vozidlá s celkovou hmotnosťou do 2,8 tony parkovať tiež na chodníku, ak ostane pre chodcov voľná šírka chodníka aspoň 1,5 metra. Ide o prechodné ustanovenie § 143j Zákona o cestnej premávke č. 8/2009.

 

Inzercia

Motoristi tieto svoje práva využívajú a niekedy sa môžu stať účastníkmi sporu s majiteľmi nehnuteľností a pozemkov, ktoré ležia hneď vedľa cesty. V tomto príspevku uvedieme príklady z praxe, kedy dochádza k takýmto sporom, a objasníme, kto je vlastne v práve.

Príklady z praxe

Parkovanie pred cudzím domom, ilustračné foto

1. príklad: Motorista Juraj zaparkoval pri obchode tak, že vozidlo nechal stáť na ceste priamo pred rodinným domom, ktorý je naproti obchodu. Zámerne pritom nezaparkoval na strane cesty bližšie k obchodu, pretože chodník tam nemá šírku ani 1,5 metra, navyše by sa musel najprv otočiť do protismeru. Majiteľ domu tohto motoristu upozorňuje, že nemôže takto parkovať pred jeho pozemkom, hoci mu nebráni vo výjazde jeho vozidla z brány.

Ilustračná fotografia: parkovanie pred cudzím rodinným domom, fotografia je po grafickej úprave

Ilustračná fotografia: parkovanie pred cudzím rodinným domom, fotografia je po grafickej úprave

2. príklad: Motoristka Ivana zaparkovala pri cintoríne tak, že ľavými kolesami stojí na tráve, ktorá je medzi cestou a plotom rodinného domu. Zadnou časťou svojho vozidla pritom čiastočne zasahuje do príjazdovej cesty vedúcej do dvora. Majiteľ domu tohto motoristku upozorňuje, že nemôže takto parkovať, lebo má problém bezpečne výjsť z dvora.

3. príklad: Motorista Ondrej zaparkoval na mieste, ktoré vyzerá ako parkovisko bez úpravy povrchu. Je hneď vedľa cesty, nikde nie je značka o zákaze parkovania, žiadny plot, navyše k pozemku vedie príjazdová cesta. Keď sa vráti k svojmu vozidlu, už ho čaká obecná polícia a údajný majiteľ pozemku s tým, že zaparkoval na cudzom pozemku bez dovolenia. Lenže plot ani značka tam neboli. Kto je tu v práve?

Tri vyššie uvedené príklady reprezentujú skutočnosť, že vždy záleží na detailoch. Práve od nich sa odvíja to, kto je v práve a kto by mal ustúpiť.

Zastavenie a státie podľa Zákona o cestnej premávke

Pri riešení dvoch vyššie uvedených príkladov vychádzame z aktuálneho znenia Zákona o cestnej premávke č. 8/2009. Zastaveniu a státiu sa venuje § 23.

V zmysle tohto zákona vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Zároveň platí, že pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy.

Na jednosmerke možno parkovať na ľavej aj pravej strane cesty. Niektoré cesty však nie sú dosť široké, aby pri obojstrannom parkovaní ostala šírka cesty aspoň 3 metre, preto sa používa dopravná značka Zákaz státia, resp. Zákaz zastavenia ako na tejto fotografii z Malinova.

Dopravná značka Zákaz zastavenia

V našom kontexte je relevantný aj druhý odsek, podľa ktorého pri zastavení a státí je vodič povinný prednostne použiť parkovisko tak, aby neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak parkovisko v blízkosti nie je, nemá inú možnosť a zaparkuje na okraji cesty – v súlade so zákonom.

Zákon ďalej v § 25 definuje miesta, na ktorých vodič určite nesmie zastaviť alebo stáť, hoci tam nie je dopravná značka. Ide o:

  • diaľnice, rýchlostné cesty,
  • neprehľadné zákruty,
  • v okolí neprehľadného kopca,
  • na priechode pre chodcov či cyklistov a 5 metrov pred nimi,
  • 5 metrov od križovatky a na nej (okrem tvaru T v obci),
  • na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu, na zastávke, železničnom priecestí, vyhradenom jazdnom pruhu, vnútornom jazdnom pruhu,
  • ďalej na moste,
  • cestnej zeleni a verejnej zeleni,
  • na ostrovčekoch a deliacich pásoch
  • a na miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.

Práve posledný uvedený bod je pri riešení našej témy významný, lenže nerieši všetky tri uvedené príklady.

Parkovanie pred cudzím domom, ilustračné foto

V prvom uvedenom príklade o motoristovi Jurajovi je riešenie v prospech motoristu. Majiteľ nehnuteľnosti, hoci sa môže o okolie svojho pozemku starať, nepatrí jemu. Ide o verejné priestranstvo, ktoré môžu využívať ďalšie osoby, vrátane motoristu Juraja.

Niektoré obce a mestá, aby dali jasne najavo, kde sa môže parkovať a kde už nie, nechávajú na cestu vyznačiť parkovacie miesta a osadia modrú dopravnú značku s písmenom P, čím spravia z okraja cesty parkovisko aj formálne. Lenže motoristi môžu parkovať na okraji cesty aj bez vyznačených parkovacích miest, ak zostane voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy.

Podmienkou je, že na začiatku cesty nie je dopravná značka zakazujúca státie a motorista si musí dať pozor, aby neobmedzoval výjazd z dvora alebo neohrozoval bezpečnosť.

Ilustračná fotografia: parkovanie pred cudzím rodinným domom, fotografia je po grafickej úprave

Riešenie druhého príkladu (Ivana)

Riešenie prvého príkladu nás privádza aj k riešeniu toho druhého. Motoristka Ivana zaparkovala tak, že obmedzovala jazdu iného vozidla, resp. ohrozovala jeho bezpečnosť tým, že zaparkovala čiastočne už na príjazdovej ceste. Navyše zaparkovala na zeleni, čo je v rozpore so zákonom. V tomto príklade je v práve majiteľ nehnuteľnosti, ktorý by mal motoristku slušne upovedomiť o tom, že na tomto mieste nesmie stáť, motoristka má túto výčitku akceptovať a preparkovať.

Ilustračná fotografia vyššie nie je realistická, pretože je po grafickej úprave, no podľa správnosti by takéto parkovanie nebolo správne aj preto, lebo podľa zákona nemožno stáť s vozidlom v protismernom jazdnom pruhu.

Riešenie tretieho príkladu (Ondrej)

Keď sa motorista Ondrej konfrontuje s políciou a majiteľom pozemku, argumentuje tým, že nemal zlý úmysel a domnieval sa, že parkuje na verejnom priestranstve. Musí však uznať, že nejde o cestu a na danom mieste nie je dopravná značka informujúca o parkovisku práve tak, ako tu nie je značka zákaz vjazdu, informácia o súkromnom pozemku alebo aspoň obyčajná páska zabraňujúca vstupu neoprávneným osobám. V najhoršom prípade hrozí Ondrejovi odtiahnutie vozidla, o ktorom môže rozhodnúť polícia, v tomto konkrétnom príklade by však policajt mal postupovať mierne.

Motorista nemal parkovať na cudzom súkromnom pozemku a má svoje vozidlo preparkovať. Keďže išlo o jednorazovú záležitosť, pre majiteľa pozemku ide o pripomienku, že si má svoj majetok riadne oplotiť alebo aspoň označiť tabuľkou s nápisom „súkromný pozemok“.

Ak by sa takáto situácia opakovala, teda ak by motorista Ondrej zámerne aj napriek prechádzajúcemu upozorneniu svoje vozidlo parkoval na cudzom pozemku, v takom prípade v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník pozemku právo na ochranu proti osobe, ktorá jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V takomto prípade má najprv zavolať políciu, v prípade opakovania konania sa obrátiť na súd so zapieracou žalobou (povinnosť zdržať sa protiprávneho konania) (zdroj).

Ešte „maličkosť“

Na záver dodajme, že ak by sa uvedené domy vyskytovali v zóne so zákazom státia/zastavenia, alebo ak by sa nachádzali v obytnej zóne, v takom prípade vodič motorového vozidla nesmie nechať svoje vozidlo na ceste, ale iba na vyhradených parkovacích miestach, na príjazdovej ceste alebo vo dvore.







ODPORÚČANÉ