Elektrické kolobežky nenávidím. A nové pravidlá ukazujú, že problém sme začali chápať
Elektrické kolobežky nenávidím. A čím dlhšie ich stretávam v uliciach, tým viac mám pocit, že problém nie je v samotnej technike, ale v tom, ako sme sa rozhodli ju používať. Dali sme ľuďom do rúk malé, ľahké a veľmi rýchle vozidlá, pričom sme ich na začiatku prakticky pustili všade.
Neprehliadnite: Úrazy detí na e-kolobežkách vyskočili o neuveriteľných 1 000 %
Našťastie, od 1. septembra 2026 sa pravidlá na Slovensku výrazne sprísnili. Elektrická kolobežka, ktorá spĺňa podmienky malého elektrického vozidla, nesmie mať elektromotor umožňujúci rýchlosť vyššiu ako 25 km/h a na ceste ju smie viesť iba osoba staršia ako 15 rokov. Kolobežkári sa majú pohybovať prednostne po cyklistickej infraštruktúre a jazda po chodníku už nie je automatickým právom.
Dieťa na kolobežke? To sme sa naozaj zbláznili?
Prvá vec, ktorá mi na elektrických kolobežkách prekáža, je vek. Dlho sme tolerovali predstavu, že dieťa môže jazdiť na stroji, ktorý má dve malé kolesá, takmer žiadnu ochranu a dokáže sa pohybovať rýchlosťou, pri ktorej už nejde o nevinnú detskú hračku. Stačí sa pritom pozrieť na ulicu. Kolobežka vyzerá neškodne. Je malá, tichá a človek na nej stojí. Lenže pri rýchlosti 25 km/h už rozhodne nejde o hračku.
Dospelý človek s hmotnosťou približne 80 kilogramov má pri tejto rýchlosti kinetickú energiu približne 1,9 kJ. Pri vyššej rýchlosti energia rastie ešte výraznejšie. A na rozdiel od auta okolo seba nemá deformačné zóny, bezpečnostné pásy ani airbag. Kolobežkár je v podstate súčasťou nárazu. A teraz si predstavme, že takýto človek narazí do malého dieťaťa. Alebo že dieťa samo stratí rovnováhu, vletí do zaparkovaného auta či pod kolesá iného vozidla. Práve preto považujem hranicu 15 rokov pre vedenie malého elektrického vozidla na ceste za úplne rozumnú.
Kolobežky vedia byť skutočne rýchle. Foto: Archív
Chodník nie je pretekárska dráha
Druhá vec je ešte jednoduchšia. Chodník patrí chodcom. Nechápem, prečo sme si vôbec zvykli na situáciu, keď človek kráča po chodníku a spoza neho sa zrazu vynorí elektrická kolobežka. Ticho. Bez zvuku motora. A často oveľa rýchlejšie, než by ste čakali. Jazdec na kolobežke preletí okolo človeka na vzdialenosť niekoľkých centimetrov a pokračuje ďalej. Čo má urobiť chodec? Uskočiť?
Od septembra sa pravidlá zmenili práve týmto smerom. Dospelý vodič malej elektrickej kolobežky nemá chodník automaticky k dispozícii. Kolobežka má patriť na cestu alebo cyklistickú infraštruktúru podľa konkrétnej situácie a dopravného značenia. A úprimne? Bolo načase.
Z kolobežky sa stáva dopravný prostriedok, nie hračka
Najväčší problém podľa mňa nikdy nebola samotná prítomnosť kolobežky. Problém bol v tom, že sme ju roky vnímali ako niečo medzi bicyklom, hračkou a osobnou prepravou. Lenže realita je úplne inde.
Elektrická kolobežka dokáže človeka dopraviť rýchlo cez celé mesto. Dokáže vyvinúť rýchlosť porovnateľnú s bicyklom a v nesprávnych rukách môže byť nebezpečná nielen pre samotného jazdca, ale aj pre jeho okolie. A keď už niekomu dáme možnosť používať takýto prostriedok vo verejnom priestore, musíme od neho požadovať aj zodpovednosť. Presne preto mi dáva zmysel, že nový zákon jasnejšie určuje, kto môže takéto vozidlo viesť a kde sa s ním môže pohybovať.
A potom je tu ešte jedna absurdná irónia
Elektrické kolobežky sa v posledných mesiacoch objavili aj v úplne inom kontexte – v policajných spisoch.
V Prahe polícia v septembri 2026 zadržala podozrivých členov organizovanej skupiny, ktorá mala odpáliť bankomat v pražských Kunraticiach. Podľa českých kriminalistov mala mať skupina väzby aj na ďalšie útoky v Prahe a Bratislave. A čo je na tom pozoruhodné? Páchatelia po útokoch utekali na elektrických kolobežkách. Samozrejme, neznamená to, že elektrická kolobežka je nástrojom zločinu. To by bolo absurdné. Je to však pekná ukážka toho, prečo sú malé, tiché a obratné elektrické vozidlá pre človeka v určitých situáciách veľmi praktické.
Dá sa na nich rýchlo pohybovať, zmiznúť v uliciach a dostať sa tam, kam sa autom jednoducho nedostanete. A práve preto by som bol pri ich používaní oveľa opatrnejší.
Kolobežky sú dobrým pomocníkom, avšak vedia narobiť rýchlo veľkú šarapatu. Zdroj: Bolt
Nechcem zakázať kolobežky. Chcem pravidlá
Možno to celé znie, akoby som chcel elektrické kolobežky zakázať. Nie. Ak ich niekto používa rozumne, rešpektuje ostatných a dodržiava pravidlá, nemám s nimi problém. Mesto potrebuje alternatívy k autám a pre mnohých ľudí môže byť kolobežka praktickým spôsobom dopravy.
Ale praktická doprava neznamená anarchiu. Nemôžeme mať systém, v ktorom chodec nevie, či ho na chodníku obehne bicykel, kolobežka, elektrobicykel alebo niečo ďalšie. Nemôžeme tolerovať tínedžerov, ktorí medzi ľuďmi jazdia ako na pretekárskej dráhe. A už vôbec nie správanie, pri ktorom niekto zámerne ohrozuje alebo obťažuje ostatných.
Preto nové pravidlá vítam. Možno prichádzajú neskoro. Možno ešte nie sú dokonalé. Ale konečne všetci zistili, že elektrická kolobežka nie je hračka. Je to dopravný prostriedok. A kto ju používa, musí niesť aj zodpovednosť. A možno práve to sme si mali uvedomiť ešte skôr, než sme začali naše chodníky meniť na slalom medzi chodcami.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
