Uniesli slovenské lietadlo. 10 útočníkov z Česka, pilota Jána zastrelili
Obyčajný vnútroštátny let s medzipristátiami v Prahe a Bratislave sa skončil tragicky. Lietadlo sa dostalo pod kontrolu útočníkov, ktorí mali len jednu požiadavku. V dôsledku ich akcie prišiel o život jeden z pilotov.
Málokto vie, čo presne sa udialo 8. júna 1972 na palube malého československého lietadla. Stroj L-410A Turbolet s registračnou značkou OK-ADN patril spoločnosti Slov-Air. V osudný deň mal absolvovať pravidelnú leteckú linku na trase Mariánske Lázně – Praha – Bratislava – Lučenec. Tam však nedorazil, pretože krátko po štarte z Mariánskych Lázní lietadlo násilím prevzala skupina desiatich únoscov.
Na čele skupiny stál mladý 22-ročný Lubomír Adamica. Únoscovia boli mladí ľudia z českej časti krajiny, ktorí plánovali útek z komunistického Československa do Nemeckej spolkovej republiky. Na palubu dokázali prepašovať aj strelné zbrane, keďže bezpečnostné kontroly boli v danej dobe výrazne menej prísne ako v súčasnosti.
Útok sa začal osem minút po štarte
Lietadlo vzlietlo z Mariánskych Lázní, no pokojný let trval iba niekoľko minút. Približne osem minút po štarte zaútočil Adamica na kapitána Jána Mičicu.
Situáciu komplikovala aj konštrukcia vtedajšieho Turboletu. Pilotný priestor nebol od kabíny cestujúcich oddelený spôsobom, aký poznáme z dnešných dopravných lietadiel. Únoscovia sa tak mohli dostať rovno k pilotom.
Na palube vypukol chaos. Časť únoscov napadla cestujúcich, zatiaľ čo ďalší sa sústredili na posádku. Počas konfliktu zaznel výstrel. Strela z pištole kalibru 7,65 mm Browning zasiahla kapitána Mičicu. Jeho zranenie bolo smrteľné. Z bežného vnútroštátneho letu sa v priebehu niekoľkých sekúnd stal boj o život ľudí na palube.
Lietadlo musel zachrániť druhý pilot
Po smrti kapitána zostala zodpovednosť za lietadlo na druhom pilotovi Dominikovi Chrobákovi. Únoscovia ho prinútili zmeniť smer a letieť do západného Nemecka. Ich plán napokon vyšiel aspoň v tom, že prekročili železnú oponu. Chrobákovi sa podarilo dostať lietadlo L-410 do Bavorska. Následne pristál na letisku športového klubu pri meste Weiden. Od vzletu z Mariánskych Lázní ubehlo len približne 26 minút.
Po pristátí zasiahla západonemecká polícia. Desať únoscov zatkla a zostali v krajine, zatiaľ čo lietadlo sa mohlo neskôr na základe povolenia úradov vrátiť do Československa. Tento návrat však mal smutnú podobu. Turbolet pristál na druhý deň na pražskom letisku v Ruzyni s ostatnými cestujúcimi, no jeho kapitánom už nebol Ján Mičica.
Únoscov odmietli vydať
Prípad sa tým neskončil. Československé úrady rozbehli vyšetrovanie a žiadali vydanie páchateľov, no západonemecká strana ich do Československa nevydala. Neznamenalo to však, že unikli trestu.
Hlavný organizátor a strelec Lubomír Adamica sa rozsudku nedožil. V januári 1973 spáchal samovraždu vo vyšetrovacej väzbe. Ostatných únoscov odsúdil západonemecký súd v decembri 1973. Dostali tresty od troch do siedmich rokov väzenia.
Únos mal pritom aj ďalšie dôsledky. Komunistický režim ho využil vo svojej propagande. Stal sa jedným z podkladov pre seriál 30 prípadov majora Zemana. Skutočné okolnosti však boli pre potreby televízneho spracovania výrazne pozmenené.
Bezpečnosť letectva sa výrazne zmenila
Tragédia poukázala na to, aké odlišné boli bezpečnostné pomery v leteckej doprave začiatkom 70. rokov. Na letisku v Mariánskych Lázňach vtedy neprebiehala bezpečnostná kontrola pomocou detektorov kovov.
Jedna zo zbraní sa podľa neskorších opisov a výpovedí dostala na palubu v detskom kočíku. Ďalšiu mala skupina únoscov k dispozícii vďaka žene, ktorá ju získala od svojho otca, príslušníka Verejnej bezpečnosti.
Ján Mičica mal v čase smrti 52 rokov. Jeho meno zostalo spojené s jedným z najtragickejších únosov v dejinách československého civilného letectva.
Bolo to nové lietadlo
V prípade uneseného stroja L-410A Turbolet išlo o dvojmotorové turbovrtuľové lietadlo československej výroby. Typ vznikol v závode Let Kunovice a prvý prototyp L-410 vzlietol v roku 1969. Konštruktéri ho navrhli najmä pre kratšie regionálne trate a prevádzku z menších a horšie vybavených letísk, kde sa veľké dopravné lietadlá nevyplatili alebo nemohli pristávať.
Vtedajší L-410A bol zároveň výrazne menší ako dnešné dopravné lietadlá Boeing či Airbus. Aj po únose zostal tento typ lietadla v prevádzke ešte ďalšie desaťročia. Z pôvodného československého projektu vznikla mimoriadne úspešná rodina malých dopravných lietadiel, ktorá sa vyrábala v rôznych verziách a kúpili si ju letecké spoločnosti v desiatkach krajín.
Zdroj: TASR
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
