echo adrotate_group(61);V posledných rokoch je akýmsi trendom, že niektoré automobilky upravujú parametre svojich modelov tak, aby boli pre zákazníka lákavejšie. Táto úprava je však vo väčšine prípadov iba na papieri. Týka sa to predovšetkým spotreby, kedy udávaná hodnota je poriadne vzdialená od reality. Podobne to je aj so zrýchlením, kedy sa sem-tam objaví chýbajúca desatinka. Avšak... Prečítať celé
ADAC si totiž do testu zobral aj zopár modelov českej značky a podobne, ako pri ostatných autách, aj tu nameral rôzne nezrovnalosti. Treba však podotknúť, že vo väčšine prípadov, sú nezrovnalosti v meraniach spôsobené inou metodikou a iným postupom.
Škoda na tento účel používa normované bloky s rozmerom 5 x 10 x 20 centimetrov a s výsledným objemom 1 liter. Celý proces merania objemu batožinového priestoru je normovaný podľa štandardu ISO3832. Nejde pritom len o akési naplnenie kufru kockami. Proces je podstatne zložitejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
### Návrh kufra je dôležitý
Všetko sa začína už pri samotnom návrhu auta. Vývojový tím dostane presne zadefinované požiadavky na tvar a objem kufru, ktoré musí budúce auto spĺňať. **Vedúci vývoja batožinového priestoru ŠKODA AUTO, Ladislav Kraus**, hovorí: „*Prvotný návrh prebieha na počítači a v ňom sa simuluje aj objem kufru. Meranie je vyhotovené na základe umiestňovania virtuálnych kociek do kufru pomocou softvéru alebo ručne*.“