Cesta k moru: Radšej za svetla či v noci? Pravda vás možno prekvapí
Premýšľate, či ísť na dovolenku autom cez deň za svetla alebo skôr v noci? Zistite, čo je bezpečnejšie a pohodlnejšie pre vás aj vašu rodinu.
Vydané Text: Eva Bednáriková
Už sa to pomaly blíži. Balenie, mapy v mobile, kufor plný nafukovačiek a zrazu príde tá otázka, ktorú si kladie snáď každý, kto plánuje dlhšiu cestu autom. Kedy vlastne vyraziť? Ráno? Poobede? Alebo až večer, keď deti spia a cesty sú prázdnejšie? Nie je na to jednoznačná odpoveď, ale niektoré veci by ste pri plánovaní rozhodne nemali podceniť. Rozdiel medzi jazdou cez deň a v noci nie je len o slnku a svetlách. Je to predovšetkým o vašom tele, bdelosti, stave auta a pripravenosti zvládnuť niekoľkohodinovú cestu, často aj cez viacero štátov.
Deň
Cesta za plného denného svetla má svoje nesporné výhody – všetko vidíte, neoslepujú vás svetlá protiidúcich áut a v prípade poruchy je pomoc zvyčajne rýchlejšia. Na druhej strane však musíte rátať s tým, že hlavné ťahy bývajú upchaté a teploty v aute môžu rásť na úroveň dobre vyhriatej sauny. Klimatizácia je samozrejmosť, no viete, že aj najlepšia klíma má svoje limity, najmä ak v aute veziete deti, ktoré sa začnú po hodine v horúčave vrtieť, mrnčať a pýtať sa: „Kedy už tam budeme?“ Ak plánujete jazdu cez deň, buďte pripravení – sledujte aktuálne dopravné správy, hraničné čakacie doby, vybavte sa clonami na okná, vodou, občerstvením a dobrým playlistom. A hlavne, rátajte s časovou rezervou. Kolóna v Rakúsku alebo pri Splite je klasika.
Inzercia
Noc
No a potom je tu jazda v noci. Ticho, spiace deti, prázdnejšie cesty a menej slnečných lúčov do očí. Znie to ako ideál? Môže byť, ale len ak ste na to pripravení. Pretože telo má iné plány – a tie sú naprogramované na spánok. Najviac nehôd spôsobených mikrospánkom sa stáva práve nadránom, keď je vodič fyzicky na dne, aj keď si to možno nechce priznať. Jazdiť potme neodporúčajú odborníci ani ľuďom so zníženou zrakovou ostrosťou, problémami s krvným tlakom alebo nespavosťou. Ak už musíte ísť v noci, dajte si poriadneho šlofíka pred cestou, vyhýbajte sa ťažkým jedlám a plánujte pauzy každé dve až tri hodiny.
A čo zlatá stredná cesta?
Skorý ranný štart, povedzme okolo tretej, môže byť zaujímavým kompromisom. Vyrazíte ešte za tmy, no vyspatí, vyhnete sa dennému slnku aj dopravným špičkám, a do cieľa dorazíte skôr, než slnko naplno rozpáli asfalt. A ešte jeden tip – keď sa cítite ospalí, nezachraňuje to ani káva, ani žuvačka. Jediné, čo funguje, je pauza a krátky spánok. Pol hodiny na parkovisku vám môže zachrániť život.
Aj keď si mnohí myslia, že v noci budú cesty prázdnejšie, realita môže byť iná. Na začiatku víkendov alebo sviatkov sa totiž z nočnej jazdy stane taký malý konvoj. Navyše, ak sa čokoľvek pokazí, pomoc – či už technická alebo zdravotná – príde zväčša pomalšie. Každý sme iní. Niekomu vyhovuje jazdiť potme s plechovkou energetického nápoja v ruke, iný si cestu bez jasného svetla nevie predstaviť. Najdôležitejšie je poznať sám seba, zhodnotiť svoje možnosti a neriskovať. Cieľ vás počká, dôležité je prísť tam v pohode – a najmä bezpečne.
