Testy

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style: Malý svet veľkých

Segment mini mestských áut je dlhodobo na ústupe. Prečo sa potom Hyundai rozhodol vrhnúť sa doň s takou vervou a fanfárami? Treba sa pozrieť na väčší obraz. Neustále prichádzajúce (a často nezmyselné) výmysly niektorých euroúradníkov spôsobujú, že autá sú čoraz drahšie. Jednak musia už v základe obsahovať množstvo asistenčných a bezpečnostných systémov, ktoré boli kedysi príplatkovými prvkami v manažérskych limuzínach, jednak sú tresty za vyššie emisie čoraz neznesiteľnejšie.

Zmenšovať!

Ako teda dostať cenu auta späť na zem? Treba ich zmenšiť! Logika za tým je až šokujúco jednoduchá: na menšie auto stačí menej materiálu. Materiál niečo stojí. A menej materiálu znamená nižšiu hmotnosť. Nižšia hmotnosť je predpoklad nižšej spotreby. A je vybavené! Lenže je tu háčik: malé auto je predsa – malé. Ako ho môže niekto ponúkať zákazníkovi, ktorý si také v prvom rade nechcel kúpiť? Nuž, treba ho presvedčiť, aby sa nedal zmiasť prvým dojmom. Hyundai i10 je totiž vďaka šikovne navrhnutej karosérii a interiéru väčší, než sa zdá. A jeho veľkosť nespočíva iba v priestore, ale aj vo výbave. Aspoň tak o modeli i10 hovorí samotný Hyundai. Cieľom nášho dlhodobého testu je, aby sme si overili či je to pravda.

Vitaj!

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport)

Prvá reakcia každého člena redakcie, keď som im slávnostne ukázal nový redakčný prírastok, sa niesla v zmysle „To vôbec nevyzerá zle!“, „Ten je ale chutný!“, „Pekný dizajn!“. A ani sa nečudujem. „Naše“ auto je okorenené rozšírenými dizajnovými doplnkami v ostrej červenej farbe, ktoré s krásnou sivou metalízou vytvárajú parádny kontrast. Bežne by bola červená iba strecha, ale v rámci príslušenstva si môžete doobjednať aj prvky, aké vidíte na našom aute: červené rámčeky predných LED denných svetiel, červené prahové lišty, spätné zrkadlá a lem nakladacej hrany kufra. Pre mňa sú skvelým módnym doplnkom aj antracitové disky kolies.

Ale poďme sa pozrieť trochu hlbšie. V záujme preskúmania, čo všetko model i10 dokáže ponúknuť, ho testujeme v najvyššej výbave Style. To znamená, že máme k dispozícii všetky asistenčné systémy, parkovaciu kameru, automatické diaľkové svetlá, vyhrievané sedadlá, volant. Podrobne sa na technológie pozrieme v jednom z ďalších testov. Pod kapotou máme, ako inak, najsilnejší motor. To však neznamená stovky koní. Vrcholom ponuky je totiž zatiaľ 1,2-litrový atmosférický štvorvalec s výkonom 62 kW (84 k) a krútiacim momentom 117,6 Nm (nežartujem – takto presne ho udáva sám výrobca). Neskôr pribudne známy preplňovaný trojvalec 1.0 T-GDi. Poďme však späť k nášmu motoru. Zaujímavé na ňom je, že používa nepriame vstrekovanie paliva. To znamená, že nepotrebuje filter pevných častíc. Vyznávači „klasických, starých dobrých“ motorov musia jasať. Motor spolupracuje s päťstupňovou manuálnou prevodovkou. Ak chcete, môžete si priplatiť za robotizovanú. My však máme v aute tri pedále.

Prvý dojem

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport)

Keď som si prvýkrát sadol do auta, ktoré bolo už na prvý pohľad malé, zostal som zaskočený, ako moje očakávanie nekorešpondovali s realitou vnútri. Prvý pocit z priestrannosti interiéru skrátka nesedel s autom, ktorému do dĺžky 3,7 metra dokonca chýbajú 3 centimetre a na šírku má len 1 680 mm. Možno je to bledým čalúnením a farebnosťou interiéru, ktoré mu dodávajú vzdušnosť. Alebo je to kolmejšími bokmi či dizajnovými trikmi. Palubná doska je totiž rozložená v horizontálnej rovine, čo ju opticky rozširuje. Po jej bokoch sú veľmi pekné okrúhle výduchy klimatizácie. Hyundai i10 určite nepôsobí ako limuzína, ale ani ako najmenšie auto v ponuke nejakej automobilky. Kvalita spracovania interiéru je veľmi slušná a taký veľký 8“ displej informačno-zábavného systému neponúka nikto. Volant má vynikajúci tvar a je obšitý kvalitnou, na dotyk príjemnou kožou, ktorá sa nešmýka. Je multifunkčný, chýba mu však možnosť pozdĺžneho nastavenia. Radiaca páka dobre padne do ruky a jej chod je príjemne maslový, avšak presne vymedzený.

S kľúčikom vo vrecku som tlačidlom naštartoval malý motor. Hneď ma zaujala jeho vynikajúca kultúra chodu a aj dobré odhlučnenie. Spojka je ľahká, avšak nie až tak, aby pôsobila hračkársky. Reakcie motora na plyn sú živé a v spojení s dosť dlhým bodom záhryzu spojky som s autom párkrát pri rozbiehaní zahučal, než sme sa naladili na rovnakú vlnu. V podzemnej garáži, kde som si auto od importéra preberal, som preveril aj výbornú obratnosť i10 (polomer otáčania je iba 5 m). To je vždy najväčšia výhoda miniáut.

Popri jazde som sa obzeral okolo seba a nasával ďalšie prvé dojmy. Odhlučnenie auta je veľmi slušné aj pri medzimestských rýchlostiach. Motor má vzhľadom na svoj objem prekvapivo veľa sily v nízkych otáčkach. Jazda na 15-palcových kolesách je zatiaľ plne akceptovateľná. Príplatkové 16-ky mi vôbec nechýbali, najmä ak tieto vyzerajú na aute fakt parádne. Prekvapilo ma vyslovene mäkké a výborne odtlmené naladenie podvozka, ktoré perfektne maskuje rázvor dlhý iba 2 425 mm. Auto aj na ceste pôsobilo oveľa väčším a vyspelejším dojmom, než by som aj vzhľadom na skúsenosti s podobne veľkou konkurenciou očakával. To len dokazuje, že aj s relatívne primitívnym podvozkom (McPherson vpredu a torzná priečka vzadu) sa dajú so správnym naladením pružín, tlmičov a stabilizátorov dosiahnuť divy.

Jediné, čo by som si prial pre ultimátny pocit, že sedím vo väčšom aute, sú trochu lepšie sedadlá alebo aspoň hĺbkovo nastaviteľný volant. Pozícia za volantom, aj keď ma uspokojuje na 70 %, je jediné, čo mi pripomínalo, že predsa len sedím v malom aute. Ak by malo niekedy malé auto nahradiť väčšie, prial by som si, aby malo perfektne vycibrenú pozíciu za volantom a ergonomicky tvarované sedadlá prevzaté z väčších modelov. Tu by pokojne stačil aj model i20. Ale neberte ma zle, nie je to žiadna katastrofa. Skôr je to drobnosť, ktorá by dotiahla pocit z i10 smerom k mojej úplnej spokojnosti.

Previerka priestoru

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport)

Pri fotení nadišiel čas poriadne preskúmať priestorovú ponuku Hyundaiu i10. Začnime priestorom na zadných sedadlách. Ten ma okamžite šokoval, keď som si sám za seba sadol bez akýchkoľvek problémov a dokonca s niekoľkocentimetrovou rezervou na kolená! Priestor nad hlavou bol tiež dostatočný, akurát strapatá štica na neostrihanej hlave (služby v čase koronakrízy nefungujú) jemne ometala čalúnenie stropu. Takí ako ja sa tu aj tak bežne voziť nebudú, aj keď pokojne môžu! Podotýkam, že vzadu sa nesedí ako na trestnej lavici, posed je tam celkom príjemný. Ak teda malými rozmermi auta neutrpel priestor vpredu ani vzadu, isto to schytal naplno batožinový priestor.

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport)

Po vyslovení tejto myšlienky som doňho následne vtrepal náš najväčší testovací kufor Samsonite, a ani som nemusel vyberať malé plató. To musíte dvíhať a sklápať ručne – nie je spojené s piatymi dverami. Ak ho zabudnete vo vztýčenej polohe, neuvidíte nič cez vnútorné spätné zrkadlo. Takže musíte zastaviť, vystúpiť, otvoriť piate dvere a sklopiť plató. Ale to je detail. Druhý kufor zo súpravy sa už do batožinového priestoru nezmestil, ale textilná športová taška by sa určite dala presvedčiť. Ak by ste v aute cestovali iba dvaja, môžete smelo sklopiť sedadlá a zväčšiť kapacitu batožinového priestoru z 252 na 1 050 litrov. Schod po ich sklopení v tejto triede akceptujeme. Hyundai i10 vo výsledku veľmi prekvapil. A to som už stihol zistiť aj to, že sa do jeho kufra zmestí aj podvozok z veľkého kočíka.

Dlhodobý test Hyundai i10 1.2 MPi Style (foto: Juraj Hrivnák pre auto motor a šport)

Na záver ešte krátka previerka odkladacích priestorov: v každých dverách sú dosť veľké kapsy na nápoje a drobnosti. Na stredovom tuneli je niekoľko rôzne tvarovaných odkladacích priestorov. Dva z nich majú čalúnené dno. To je perfektný detail. Ak do nich dáte kľúče alebo ovládač od garážovej brány, nebudú vám tam pri jazde rachotiť. Pod stredovou konzolou je skvelý odkladací priestor na telefón, ktorý je v našom prípade vybavený aj bezdrôtovou nabíjačkou. Tá je celkom výkonná a pritom neprehrieva telefón.

Online

Keď už spomíname telefón, nemôžeme zabudnúť na multimediálnu stránku auta, ktorá je v skutku bohatá. Bluetooth je dnes už samozrejmosť. Hyundai i10 podporuje aj konektivitu cez Apple CarPlay a Android Auto. To sa veľmi hodí, pretože práve v meste sa k slovu dostávajú aplikácie ako Google Maps či Waze, ktoré vám pomôžu vybabrať s hustou mestskou premávkou. A ak sa z premávky nedá vymotať, určite oceníte možnosť vypočuť si váš obľúbený album alebo zaujímavý podcast na Spotify. Malý Hyundai i10 však ide v oblasti konektivity ešte ďalej. Ponúka aj Wi-Fi pripojenie a môže byť dokonca aj online cez služby Hyundai LIVE. Využíva na to dáta z vášho mobilného telefónu a umožňuje vám sledovať premávku, predpoveď počasia a ďalšie užitočné informácie priamo cez multimediálny systém Hyundaiu i10. Máme čo skúmať počas nášho krátkeho dlhodobého vzťahu.

(str)

Hyundai i10 1.2 MPi Style - informačná tabuľka

Mestské supermini

Obchodné informácie
Cena od 11 690/ testovaný model 16 270 €
Značka Hyundai
Model i10
Model - Typ Style
Model - rok výroby 2019
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 3 670 mm
Šírka 1 680 mm
Výška 1 480 mm
Rázvor 2 452 mm
Objem palivovej nádrže 36 l
Pohotovostná hmotnosť 932 kg
Maximálna hmotnosť 1 430 kg
Objem batožinového priestoru (min.) 252 dm3
Objem batožinového priestoru (max.) 1 050 dm3
Motor a prevodovka
Počet valcov 4
Objem valcov 1 197 cm3
Najvyšší výkon 84 k
Najvyšší výkon 62 kW
Najvyšší výkon pri ot./min. 6 000
Najvyšší krútiaci moment 117,6 Nm
Najvyšší krútiaci moment pri ot./min. 4 200
Výkony a spotreba
Kombinovaná spotreba 5,1 – 5,8 L
Emise 117 – 132 CO2g/km
Maximálna rýchlosť 171
Zrýchlenie 0 – 100 km/hs 12,6
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra :-) ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.

Mohlo by vás zaujímať


Najnovšie zo sekcie