Rozhovor: Vladimír Lukáč (1. časť)
Pre koho je určené múzeum kolies? Pre všetkých, ktorým možno už učaroval alebo ešte len učaruje vynález kolesa. V priestoroch múzea sa dozvie o parametroch kolies, dozvie sa celú históriu. Koleso už nie je len o tom 13-palcovom disku zo starej škodovky. Laickej a aj odbornej verejnosti chceme ukázať čo to vlastne koleso je. Najmä v spojitosti s automobilmi. Chceme aj tým najmenej znalým povedať, že koleso je pri autách disk a tiež pneumatika a obe majú svoje parametre a vlastnosti. Ukázať, že sú aj iné ako plechové disky, poukázať na výrobu kolies a výhody súčasnej, aj našej, produkcie.
Čo si človek nájde v tomto múzeu? Nájdete tu to najdôležitejšie – koleso. V útrobách stavby nájdete prezentáciu dizajnérskej práce na kolese, výrobný proces diskov. Chceme to spájať aj so skutočnými prezentáciami, dizajnérskymi aktivitami. Návštevník sa môže pokochať pohľadom na jedinečné prestavby motoriek a ani nebude vedieť, ako sa zrazu ocitol v procese obchodu – samozrejme chceme tu tie motorky aj predávať a k nim pridať aj predaj vozidiel. Na prvom poschodí je hmatateľným spôsobom, a nielen teoreticky, popísaný vývoj kolesa: od Mezopotámie, cez Egypt, Rím, až po dvadsiate storočie. Venujeme sa tu aj dvadsiatym rokom minulého storočia, ktoré sú hnacím motorom rozvoja automobilizmu – máme medzi exponátmi napríklad auto 20. storočia - Ford T. Nechýba pohľad do Francúzska v tridsiatych rokoch, prechádzka automobilovým treskom v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Celú plejádu exponátov zakončia súčasné disky a pneumatiky, inteligentné kolesá.
Aký je najzaujímavejší exponát? Historicky najzaujímavejší je stred kolesa z Dusseldorfu z konca 18. začiatoku 19 storočia. Za pozornosť stojí aj hasičská striekačka približne z roku 1896 - má originálne koleso Continental. Nevyhli sme sa ani kolesovým zvláštnostiam: diskom z pretekárskych vozidiel, F1, či kolesám spracovaným modernými technológiami.
A aký je najdrahší exponát? Pri týchto exponátoch sa nedá rozprávať o cene. Ale ak by som mal niektorý z nich skutočne spomenúť, bol by to určite Ford T. Nielen z finančného hľadiska, ale aj toho subjektívneho. Prirástol mi k srdcu. Má úžasnú históriu, bolo to prvé auto, ktoré zišlo z pásovej výroby.
Riaditeľka múzea rada spomína, že múzeum kolies bol váš sen... Mám v živote veľa snov, toto bol jeden z nich. Mal som sen mať rodinu a podarilo sa mi to. Mám doma 4 úžasné ženy. Aj vďaka nim som ostal pri kolesách tak dlho – dnes je to už asi 30 rokov – a podarilo sa mi ukázať čitateľnú minulosť kolies. Chceme pritiahnuť do priestorov múzea aj iné výstavy a nielen firmu a múzeum ale aj kolesá a ostatné exponáty, posunúť zase o krok ďalej.
Ak sa múzeu podarí implementovať na trhu, bude ich viac? Dúfam, že sa nám podarí udržať túto atmosféru najmä v tomto jednom. Aj keď mám víziu mobilného múzea. Tiež by mohlo byť sklenené a mohlo by putovať po jednotlivých mestách, dokonca štátoch.
Odkiaľ beriete exponáty? Vystavené kusy mi priniesol život. Nosia mi ich kamaráti, známi. Je dobré mať veľa kontaktov, ľudia všeličo nájdu vo svojich garážach. Boli tu dokonca ľudia z Bieloruska, Kórei, Číny. Každý so sebou niečo doniesol. Keď človek už niečo raz začne a venuje sa tomu, tak ono to už ide niekedy aj samo. Treba tomu dať celý život a potom to ide ľahšie – ja som tomuto múzeu dal všetko čo som mohol.
Zhováral sa: Samuel Vanko
Foto: autor, archív
Ing. Vladimír Lukáč (52) je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, odbor priemyselné inžinierstvo. V roku 1986 bol ocenený ako najlepší vynálezca v Slovenskej republike. Svoju kariéru začal naplno budovať v púchovskom Matadore, neskôr, v roku 1991, sa stal konateľom spoločnosti ETOP, ktorá postupom času neustále zväčšovala svoj zámer pôsobnosti – od kovovýroby, gumovýroby, výroby autodoplnkov, náhradných automobilových dielov, kovových paliet až po výrobu a predaj kolies. V rokoch 1997 – 1999 pracoval ako znalec v odbore strojárstvo. Zrealizoval 70 patentových riešení. V súčasnosti v spojitosti s firmou ETOP otvoril Múzeum kolies v Trenčíne.
