Mestom jazdí 500-tonový vlak. Ide 5 km/h, blokuje autá na semaforoch
Stojíte na semafore v strede veľkého európskeho mesta a zrazu vám cestu skríži veľká dieselová lokomotíva tlačiaca niekoľko nákladných vozňov. Vlak nejde po trati ukrytej za plotom ani po železničnom moste. Koľaje vedú cez mestské ulice a križovatky.
Toto je stále realitou vo švajčiarskom Zürichu. Nákladná železnica zásobuje obilím závod Swissmill a poslednú časť svojej cesty absolvuje spôsobom, ktorý pôsobí v modernom európskom meste neuveriteľne.
Súprava sa pohybuje krokom. Stretáva autá, chodcov aj električky a železničiari si pri prejazde zabezpečujú voľnú cestu pomocou špeciálnej svetelnej signalizácie.
Vlak prechádza ulicami Zürichu
Cieľovou stanicou nákladnej súpravy je Swissmill na ulici Sihlquai. Ide o najväčší obilný mlyn vo Švajčiarsku a železničná doprava je pre jeho fungovanie mimoriadne dôležitá. Swissmill pôsobí na tomto mieste už od roku 1843. Kým kedysi išlo o priemyselnú časť mesta, Zürich sa postupne rozrástol a celé okolie sa výrazne zmenilo. Mlyn aj koľaje však zostali.
Nákladný vlak prechádza prostredím, kde by ho človek vôbec nečakal. Trasa vedie cez štvrť Zürich-West a pri Escher-Wyss-Platz dokonca križuje električkové koľaje. Železnica sa tu delí o priestor s autami, autobusmi, električkami, cyklistami a chodcami. Dopravca SBB Cargo priznáva, že prístup k mlynu je komplikovaný. Dodávky obilia sa preto nesmú uskutočňovať počas dopravnej špičky.
Rušňovodič si prepína semafory
Ešte zaujímavejšie je, ako sa niekoľko stoviek ton ťažká súprava cez rušné mesto vôbec dostane. Vlak nemôže len tak vojsť do križovatky a očakávať, že mu autá uhnú. Pri prejazde preto železničná posádka využíva špeciálnu svetelnú signalizáciu. Z pohľadu vodiča to vyzerá tak, že ostatná cestná premávka dostane červenú. Autá a električky zostanú stáť a cez križovatku pomaly prejde nákladný vlak.
Rušňovodič musí so svojou posádkou „prepnúť“ semafory a zabezpečiť svojej súprave voľnú cestu cez mestskú premávku. Okrem toho je k dispozícii aj diaľkové ovládanie, aby nemusel sedieť v kabíne.
Manéver prebieha veľmi pomaly. Pri jednej zdokumentovanej jazde tlačila dieselová lokomotíva sedem obilných vozňov rýchlosťou iba približne 5 km/h. Časť posádky vlaku zároveň nestojí klasicky v kabíne lokomotívy. Personál stojí na čele súpravy a dohliada na pohyb vlaku vďaka tomu, že má dobrý výhľad na priestor pred ním.
Pred súpravou sa pohybuje ďalší železničiar, ktorý kontroluje, či je cesta bezpečná, a pomáha so svetelnou signalizáciou na rušných križovatkách.
Vlak váži 500 ton
Presná hmotnosť jednotlivých súprav nie je rovnaká. Závisí od počtu vozňov, ich typu a množstva prepravovaného obilia. Pri súprave pozostávajúcej z približne siedmich plne naložených obilných vozňov a lokomotívy sa však hmotnosť dostáva k hranici približne 500 ton.
Takáto nákladná doprava nie je v uliciach Zürichu výnimočnou udalosťou. SBB Cargo uvádza, že pre Swissmill zabezpečuje približne 20 obilných vozňov denne. Tie neprichádzajú naraz, ale sú rozdelené do viacerých menších súprav podľa dopravného konceptu dohodnutého s mestom. Podľa údajov o prevádzke prechádza nákladný kolos mestom dva- až trikrát denne.
Jeden vozeň nahradí tri kamióny
Na prvý pohľad môže pôsobiť absurdne, že Zürich stále povoľuje ťažkým nákladným vlakom jazdiť cez mestské ulice. Dôvodom je však množstvo nákladu, ktoré sa dá na železnici prepraviť.
Podľa SBB Cargo nahradí jediný plne naložený železničný vozeň s obilím približne tri nákladné autá. Ak do mlyna denne príde okolo 20 vozňov, znamená to desiatky jázd kamiónov, ktoré by inak museli smerovať do rovnakej časti Zürichu.
Swissmill denne spracuje 900 až 1 000 ton obilia a ďalších mlynárenských produktov. Kapacita príjmu obilia je ešte vyššia. Podnik uvádza, že do jeho síl možno za deň prijať 1 500 ton obilia. V Zürichu sa pritom ročne spracuje viac ako 200-tisíc ton obilia. To predstavuje približne tretinu celkovej spotreby krajiny.
Mesto chcelo vlaky zachovať
Zaujímavosťou je, že nákladné vlaky v uliciach prežili vďaka samospráve. Zürich ich tam do istej miery chce. Pri ďalšom rozvoji areálu mesto výslovne požadovalo, aby Swissmill pokračoval v zásobovaní po železnici.
Každoročne sa tak dá zabrániť približne 8 000 jazdám nákladných áut. V porovnaní s cestnou dopravou zároveň dochádza k výraznej úspore emisií CO2. Vlaky tak prežili, no okolie sa výrazne zmenilo. Táto priemyselná železnica zostáva jednou z najnezvyčajnejších nákladných železničných trás v Európe.
Zdroj: SBB Cargo
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
