TEST Peugeot 2008: Na roadtripe? 6 dní, 2765 km, jeden strach, jedna panika a luxus za milióny
Piaty deň
Taliansko: Sanremo, ticho nad priepasťou a večer pri Garde
Z Mentonu sme pokračovali ďalej na východ a prekročili francúzsko-taliansku hranicu. Cieľom bolo Sanremo, známe talianske mestečko na pobreží Ligúrskeho mora. Na mape vyzerala táto cesta pomerne jednoducho. Veď čo môže byť na presune popri pobreží také náročné?
Dostali sme facku od reality. Pomerne krátka vzdialenosť nám zabrala prekvapivo veľa času. Pobrežná cesta je síce nádherná, ale zároveň plná zákrut, menších miest, križovatiek a premávky. Človek sa síce neustále pozerá na more, no kilometre na počítadle pribúdajú podstatne pomalšie, ako by ste čakali. Času sme navyše veľa nemali. Sanremo sme preto poňali skôr ako ochutnávku Talianska než ako dôkladnú prehliadku mesta.
Peugeot 2008 pri pieskovej pláži v talianskom Sanremo.
Za približne pol dňa sme stihli nasať aspoň trochu atmosféry mesta. Prešli sme sa po promenáde, nazreli do centra a medzi zastávkami sme si vychutnávali typický taliansky ruch. Jedným z miest, ktoré sme navštívili, bol aj Ruský pravoslávny kostol Krista Spasiteľa (Chiesa Russa Ortodossa di Sanremo). Chrám zaujme už zvonka svojou architektúrou a farebnými kupolami a patrí medzi výrazné stavby mesta.
Sanremo je však aj mestom mora. A keďže sme mali možnosť, bola by škoda ju nevyužiť. Na chvíľu sme sa preto išli vykúpať. Na rozdiel od mnohých kamienkových pláží, na ktoré sme počas cesty narazili, sme tu našli príjemnú pieskovú pláž s pomerne pozvoľným vstupom do vody. Žiadne balansovanie na ostrých kamienkoch a opatrné hľadanie miesta, kam položiť nohu. Stačilo vojsť do vody a užívať si ju.
Práve na takomto mieste si človek dokáže predstaviť, že by sa tu pokojne čľapkal celé dopoludnie alebo celý deň. My sme však taký luxus nemali. Čas nás opäť tlačil. Sanremo sme teda opustili s pocitom, že sme Taliansko síce poriadne nepreskúmali, ale aspoň sme ochutnali jeho atmosféru.
S Peugeotom smerom do srdca Talianska
Nasledoval ďalší presun s našim Peugeotom 2008. Tentoraz sme sa už nevydávali pozdĺž pobrežia, ale zamierili sme smerom do vnútrozemia. Viete prečo? Chcel som si skrátiť hodiny šoférovania smerom naspäť do Bratislavy a ostával nám stále jeden voľný deň, na ktorý sme nemali ubytovanie.
Pri našom poslednom výlete s Leapmotor sme totiž vynechali východnú časť jazera Garda a tentoraz sme chceli tento nedostatok aspoň čiastočne napraviť. Pred nami tak bolo opäť niekoľko stoviek kilometrov a ďalšia zmena scenérie. Ako sa blížil večer, rozhodli sme sa, že tentoraz nebudeme naháňať ďalšie veľké mesto ani turistickú atrakciu. Vybrali sme si miesto, ktoré je úplne iného charakteru.
Santuario Madonna della Corona – Pokoj, ktorý sa nedá odfotiť
Kostol Madonna della Corona patrí medzi miesta, ktoré človek len ťažko opisuje fotografiou. Nachádza sa dramaticky zasadená do skalného masívu nad údolím a už samotná cesta k nej je zážitkom.
Nie som človek, ktorý by vyhľadával kostoly a pútnické miesta, ale práve tu som pochopil, prečo na toto miesto ľudia prichádzajú. Je tu neuveriteľné ticho. Nie to bežné ticho, keď jednoducho nikto nerozpráva. Skôr zvláštny pokoj, ktorý vytvára kombinácia skaly, hôr, výšky a samotného kostola. Na chvíľu sa zastavíte a okolité prostredie vás jednoducho prinúti stíšiť sa. Aj ateista tu môže zažiť trochu iný pocit.
Samotná cesta k svätyni však nie je úplne zadarmo. Čaká vás niekoľko stoviek schodov, ktoré dajú zabrať nohám. A priznávam, že moje koleno ich rozhodne necítilo ako príjemnú večernú prechádzku. Po všetkých kilometroch, ktoré sme počas roadtripu nachodili, to už bol celkom slušný test odhodlania.
Keď sme však konečne dorazili dole ku kostolu, únava ustúpila. Človek sa obzrie okolo seba, pozrie na skaly a údolie pod sebou a povie si, že to stálo za to. Po chvíli ticha sme sa vydali na hotel. Čakalo nás krátke vydýchnutie, sprcha a trochu relaxu. Ale roadtrip ešte nekončil.
Black Night v Torri del Benaco
Po krátkom oddychu sme sa ešte večer vybrali do Torri del Benaco pri jazere Garda. Konala sa tam Black Night, ktorá priniesla do pokojného mestečka enormne živú atmosféru.
Po celom dni v aute a na nohách nám padlo vhod trochu spoločenského ruchu. Ľudia v uliciach, večerné svetlá, hudba a atmosféra veľkej celomestskej diskotéky pri jazere boli príjemnou bodkou za dňom, ktorý začal na francúzsko-talianskom pobreží a skončil pri Garde.
A presne takéto dni máme na roadtripoch radi. Ráno ešte sedíte pri mori v Sanreme, popoludní sa presúvate naprieč Talianskom, večer stojíte pri svätyni ukrytej v skalách a noc zakončíte pri jazere Garda.
Kilometrov pribúda, únavy tiež, ale zážitkov je ešte viac.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
