TEST Peugeot 2008: Na roadtripe? 6 dní, 2765 km, jeden strach, jedna panika a luxus za milióny
Peugeot 2008 s benzínovým motorom 1,2 Turbo, výkonom 100 koní a manuálnou prevodovkou nie je auto, ktoré by sa tvárilo ako diaľničný expres. Jeho domovom je skôr mesto a okresky, kde oceníte kompaktné rozmery, vyšší posed, dobrý výhľad z kabíny a výbavu Allure, ktorá už nepôsobí ako základná. Trojica dospelých sa však do auta bez väčších kompromisov zmestí a počas nášho šesťdňového roadtripu sa ukázalo, že 2008-ka dokáže zvládnuť aj poriadnu porciu kilometrov. Kufor síce pri troch ľuďoch vyžaduje trochu premýšľania pri balení, no práve na takýto typ výletu má Peugeot jednu veľkú výhodu. V meste sa s ním žije podstatne jednoduchšie než s veľkým SUV. A to sme na Francúzskej riviére ocenili viac než raz.
Prvý deň
Peugeot 2008 a cesta do Nice
Budík ešte ani poriadne nestihol zazvoniť a my už sme sedeli v aute. Bratislava zostávala za nami, pred nami bolo približne 13 hodín jazdy a cieľ, ktorý znie aj po vyslovení trochu dovolenkovo – Nice.
Vyrazili sme nadránom, aby sme čo najväčšiu časť trasy absolvovali ešte pred dennou premávkou. Trasa viedla cez Rakúsko a následne Taliansko. Práve prvé kilometre ukázali jednu vec, ktorú by sme pri výbere auta na takýto roadtrip možno spočiatku neriešili.
Peugeot 2008 Allure totiž nemá matrixové svetlomety ani automatické prepínanie diaľkových svetiel. Pri bežnom používaní v meste to nie je zásadný problém. V noci na diaľnici však človek veľmi rýchlo zistí, že moderné svetelné technológie dokážu cestovanie výrazne spríjemniť. Pri dlhých nočných presunoch sme tak museli svetlá riešiť klasicky sami. Je to vlastne dobrá pripomienka toho, že 2008-ka je svojím charakterom stále predovšetkým mestské a kompaktné SUV, nie diaľničný luxusný koráb.
Peugeot 2008 vo výbave Allure nemá prepínanie diaľkových svetiel.
Na druhej strane, motor nás príjemne prekvapil. Sto koní neznie na papieri ako hodnota, ktorá by mala zvládať stovky kilometrov s tromi dospelými ľuďmi a batožinou, no realita bola podstatne lepšia. Peugeot nepôsobil na diaľnici udýchane a pri rozumnom podraďovaní dokázal držať tempo bez zbytočného trápenia.
A netreba sa báť ani manuálnej prevodovky. Šesťstupňový manuál je na diaľnici príjemným spoločníkom a v meste zase umožňuje motoru pracovať v správnych otáčkach. Pri predbiehaní alebo na dlhších stúpaniach síce treba zabudnúť na filozofiu „zošliapnem a idem“, ale to je pri stokoňovom benzínovom motore úplne prirodzené. Keď vodič využije prevodovku a motor drží v správnom pásme, 2008-ka dokáže byť prekvapivo svižná.
Prvú väčšiu zastávku sme si naplánovali pri Villachu. Nádrž sme doplnili práve v Rakúsku, pretože palivo tam v tom čase vychádzalo výhodnejšie než na ďalšej časti trasy. Potom už nasledovalo Taliansko a nekonečná diaľnica. Kilometre postupne pribúdali, krajina sa menila a s každou ďalšou hodinou sme cítili, že cieľ sa približuje. Z Rakúska cez sever Talianska, ďalej smerom na západ a napokon k pobrežiu. A potom sa to stalo. Po hodinách na diaľnici sa pred nami objavili prvé náznaky Azúrového pobrežia. Únava z dlhého presunu začala ustupovať. More, palmy, kopce a úplne iné svetlo. Nice bolo konečne pred nami.
Príchod do Nice: Auto nechajte radšej oddychovať
Práve po príchode do Nice sme pochopili, prečo je na takúto dovolenku dobré mať relatívne malé auto, ale zároveň prečo sa ho neoplatí za každú cenu používať v centre.
Pre samotný pobyt v Nice sme preto auto po príchode radšej odstavili, lebo parkovanie ak nie je k ubytovaniu, tak je zvyčajne pôrod a vyrazili sme radšej objavovať mesto po vlastných. A bola to správna voľba. Nice je totiž presne ten typ mesta, ktoré nechcete sledovať cez bočné okno auta. Ale chcete ho zažiť.
Ak máte na Nice iba niekoľko hodín, nemusíte panikáriť. Najkrajšie miesta sa dajú zvládnuť pešo a za pol dňa získate veľmi slušnú ochutnávku toho, čo robí toto mesto jedným z najznámejších miest Francúzskej riviéry.
Začali sme pri Promenade des Anglais, ikonickej pobrežnej promenáde lemujúcej Baie des Anges. Je dlhá približne sedem kilometrov, takže prejsť ju celú za jedno popoludnie by už bolo skôr športovým výkonom. Na prvú návštevu však úplne stačí jej najznámejšia časť.
Tu sa oplatí na chvíľu spomaliť. Palmové stromy, modré stoličky, more na jednej strane a elegantné hotely na druhej. A potom legendárny Hôtel Negresco, ktorý patrí k symbolom mesta. Odtiaľ sme pokračovali smerom k starému mestu.
Vieux-Nice: miesto, kde sa oplatí stratiť
Ak je Promenade des Anglais výkladnou skriňou Nice, Vieux-Nice je jeho dušou. Úzke uličky, farebné fasády, malé obchodíky, reštaurácie a terasy. Človek tu veľmi rýchlo zabudne na hodinky a začne jednoducho blúdiť. Presne tak, ako sa to na dovolenke patrí.
Jednou z najznámejších zastávok je Cours Saleya. Nájdete tu trh, kvety, ovocie, zeleninu, lokálne produkty, reštaurácie a množstvo ľudí. Turistický ruch tu nie je ničím neprirodzeným, práve naopak, toto miesto patrí k najživším častiam starého Nice.
A práve tu je ideálny čas dať si niečo malé pod zub. Napríklad soccu, jednoduchú miestnu špecialitu z cícerovej múky, ktorá sa k atmosfére Nice hodí možno viac než luxusná večera.
Colline du Château: výstup, ktorý stojí za to
Ak máte ešte trochu energie, určite pokračujte smerom na Colline du Château, teda hradný kopec. Nemusíte mať obavy z náročnej túry. Na kopec sa dá dostať po schodoch, ale k dispozícii je aj výťah. Odmenou je jeden z najkrajších výhľadov na Nice, na staré mesto, prístav aj celú Baie des Anges.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
