TEST Peugeot 2008: Na roadtripe? 6 dní, 2765 km, jeden strach, jedna panika a luxus za milióny
Posledný deň
Malcesine, Passo di Pennes a stovky kilometrov cez tri štáty
Posledný deň sme začali presunom do Malcesine, ktoré nám po predchádzajúcich návštevách Lago di Garda zostalo ako posledné mestečko, ktoré sme ešte nevideli. A bola by škoda odísť bez toho, aby sme ho zaradili do nášho zoznamu.
V Malcesine sme strávili približne tri hodiny. Tentoraz sme už nikam neutekali a jednoducho si vychutnávali nedeľné dopoludnie v talianskom štýle. Sadli sme si na kávu, sledovali ruch na námestí a ľudí, ktorí si užívali voľnejší deň. Potom sme sa vybrali do starobylých uličiek historického centra, kde sa medzi kamennými domami ukrývajú malé obchodíky, reštaurácie a kaviarne. Nechýbala ani prechádzka popri jazere a pohľady na hladinu Gardy, ktorá bola v tomto dopoludní možno ešte krajšia práve preto, že sme ju nikam nemuseli naháňať.
Malcesine je jednoducho miesto, kde sa oplatí spomaliť. Po všetkých kilometroch, ktoré sme počas roadtripu absolvovali, nám takýto pokojný záver rána padol vhod.
Roadtrip s Peugeotom bez horského priesmyku? Ani náhodou
Lenže čo by to bolo za roadtrip, keby sme na záver neprešli aspoň jeden poriadny horský priesmyk? Stačilo pár sekúnd s mapou a prst ukázal na Passo di Pennes. Áno, názov môže pri rýchlom prečítaní vyvolať úsmev. Passo di Pennes, po nemecky Penser Joch, je jeden z horských prechodov v talianskom Južnom Tirolsku a pre motoristu je podstatne zaujímavejší než jeho názov.
Z oblasti Lago di Garda sme sa začali presúvať smerom na sever ďalej k Innsbrucku. Charakter krajiny sa postupne menil. Jazero zostalo za nami a pribúdali hory, údolia a cesty, ktoré už vodiča nútia venovať volantu trochu viac pozornosti.
A presne toto sme chceli. Passo di Pennes je cesta, kde si užijete nielen samotný priesmyk, ale aj postupnú zmenu krajiny. Stúpate vyššie, zákruty pribúdajú a široké talianske cesty sa menia na horské úseky, kde už treba pracovať s prevodovkou, brzdením a výkonom motora.
Peugeot 2008 s nami bez problémov zdolal aj Passo di Pennes.
Pre náš Peugeot 2008 to bola zároveň jedna z ďalších skúšok. Stovka koní nie je údaj, pri ktorom by ste čakali zázraky v stúpaní, no pri rozumnom tempe si s horskou cestou dokázal poradiť. Manuálna prevodovka tu navyše dávala väčší zmysel než pri monotónnej jazde po diaľnici. Stačilo si podržať správny prevod a motor pracoval presne tam, kde sme ho potrebovali.
Nedeľné tankovanie v Taliansku? Radšej s hotovosťou
Ešte pred horským úsekom sme museli, samozrejme, natankovať. A práve nedeľa v Taliansku nám pripravila ďalšiu malú cestovateľskú skúsenosť.
Mnohé čerpacie stanice fungujú v nedeľu v samoobslužnom režime cez automat. Na prvý pohľad nič komplikované. Lenže ak chcete platiť kartou, môže prísť nepríjemné prekvapenie. Automat si totiž môže pri platbe kartou najprv zablokovať 100 eur ako zábezpeku. Následne sa samozrejme zaúčtuje iba skutočne natankovaná suma a zvyšok sa uvoľní podľa pravidiel banky a prevádzkovateľa. Pre vodiča je to však stále trochu nepríjemné, najmä keď to nečakáte.
A ak ste na motorke, môže sa z toho stať hotové peklo. Preto sme si povedali, že pri takomto tankovaní je najistejšia hotovosť. Do automatu jednoducho vložíte iba toľko peňazí, koľko chcete natankovať, a nemusíte riešiť žiadnu kartovú blokáciu.
Motorkár si pritom môže veľmi ľahko predstaviť situáciu, keď potrebuje dotankovať napríklad za 15 alebo 20 eur, ale automat mu pri platbe kartou dočasne zablokuje stovku. Nie je to tragédia, ale na ceste to dokáže zbytočne skomplikovať život. Preto ak v nedeľu tankujete na talianskej samoobslužnej stanici, hotovosť je dobrý kamarát.
Posledné serpentíny s Peugeotom
Po natankovaní sme už pokračovali smerom na Passo di Pennes. A práve tu sa cesta opäť zmenila na to, čo máme na roadtripoch radi. Serpentíny, stúpanie, hory a minimum priestoru na rozmýšľanie nad tým, čo bude o sto kilometrov. Tu si jednoducho užívate cestu. Po všetkých diaľniciach a rýchlych presunoch počas predchádzajúcich dní bol horský priesmyk príjemným záverom. Peugeot 2008 sa tu ukázal z trochu inej stránky. Malý motor si vyžadoval viac práce s manuálom, ale práve vďaka tomu som mal pocit, že auto skutočne riadim a nie iba navigujem medzi jednotlivými bodmi na mape.
Za priesmykom nás už čakal smer Innsbruck a následne cesta cez Nemecko domov. Roadtrip sa tak pomaly uzatváral. Za sebou sme mali Francúzsku riviéru, Cannes, Antibes, Monako, Menton, talianske Sanremo, Lago di Garda a teraz aj horské cesty Južného Tirolska. Posledné kilometre už neboli o objavovaní nových miest. Boli o návrate domov. Ale práve vtedy si človek uvedomí, koľko toho za pár dní vlastne stihol. A že aj keď bol cieľom pôvodne Nice, samotná cesta bola nakoniec možno ešte väčším zážitkom než miesto, kam sme mierili.
Peugeot 2008 s nami bez problémov zdolal aj Passo di Pennes,
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
