Digitálne rozptyľovače za volantom: Kto môže za nepozornosť? Allianz analyzoval 34-tisíc nehôd
V Nemecku vodič elektromobilu v silnom daždi zišiel z cesty a narazil do stromu. Práve hľadal v menu centrálneho displeja, ako zapnúť stierače. Podobný prípad poznáme aj zo Slovenska, kedy sa na D1 v smere na Bratislavu vodič osobného auta zrazil s kamiónom, keď nastavoval navigáciu.
Takéto nehody nie sú výnimočné. Allianz centrum pre technológie (AZT) analyzovalo vyše 34-tisíc dopravných nehôd a dospelo k tomu, že rozptýlenie vodiča zohráva úlohu pri každej tretej. Niekedy je priamou príčinou, inokedy len jedným z faktorov. Poisťovňa k tomu pridala sledovanie pohybu očí v reálnej premávke a štúdiu na jazdnom simulátore.
3 sekundy navyše
Zaujímavejšie než samotné číslo je porovnanie áut. Pri rovnakých úlohách sa celkový čas, počas ktorého vodič pozeral mimo vozovky, líšil až o 25 percent, čo je približne tri sekundy. Rozhodoval o tom dizajn kokpitu, nie šikovnosť vodiča.
Tri sekundy pri 130 km/h znamenajú zhruba 108 metrov, ktoré auto prejde bez toho, aby sa vodič pozeral pred seba. Ale pozor, toto je len prepočet, nie údaj z výskumu. Analýza viac ako 80 publikovaných štúdií pritom ukázala, že pohľad mimo vozovky dlhší ako dve sekundy súvisí s výrazne vyšším rizikom nehody.
Klimatizácia alebo rádio sú podľa výskumu dobrý príklad. Ide o bežné funkcie, a aj tak si dnes vyžadujú niekoľko ťuknutí do obrazovky. Riaditeľ AZT Christian Sahr upozorňuje, že problém nie je dotyková obrazovka ako taká, ale spôsob, akým sú v kokpite poskladané funkcie dôležité pre bezpečnosť.
Nepozorný vodič v simulácii
Allianz spolu so spoločnosťou CogniBIT prepočítal štyri dopravné scenáre pomocou kognitívneho modelu založeného na reálnych údajoch o smerovaní pohľadu vodičov. Ide teda o simuláciu, nie o pokus s ľuďmi.
- Pri núdzovom brzdení na priechode pre chodcov skončilo kolíziou 18,2 % situácií s pozorným vodičom a 54,3 % s nepozorným.
- Keď na cestu náhle vbehlo dieťa, podiel kolízií stúpol z 3,9 % na 11,2 %. V 39 % týchto prípadov nepozorný vodič nereagoval vôbec.
- Vo všetkých štyroch scenároch dopadli nepozorní vodiči horšie ako simulovaní vodiči s 0,8 promile alkoholu v krvi.
Allianz sa spýtal vodičov v deviatich krajinách. Slovensko medzi nimi nebolo, išlo o Austráliu, Rakúsko, Brazíliu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo. Výsledky sú nasledovné:
- 79 % vodičov si myslí, že technológie vo vozidlách problém nepozornosti v posledných rokoch zhoršili.
- 73 % tých, ktorí v posledných troch rokoch zavinili nehodu, uviedlo, že nepozornosť pri nej určite alebo pravdepodobne zohrala úlohu.
- 65 % uprednostňuje pri bezpečnostne dôležitých funkciách fyzické ovládače pred menu na dotykovej obrazovke.
Zaujímavý je aj rozpor. 86 % vodičov tvrdí, že hlavnú zodpovednosť za znižovanie nepozornosti nesú sami vodiči. Dizajnéri kokpitov tak majú pohodlnú výhovorku.
A čo mobil?
Na Slovensku patrí používanie telefónu za volantom medzi najčastejšie príčiny smrteľných nehôd. Z prieskumu NMS Market Research Slovakia pre Národnú diaľničnú spoločnosť vyplýva, že ho pri šoférovaní používa približne štvrtina vodičov a tretina z nich tak robí pri každej jazde.
Dopravná psychologička Eva Klimová hovorí o nepozornostnej slepote. Vodič sa pozerá pred seba, ale nezaregistruje chodca ani cyklistu, pretože mozog nedokáže naplno venovať pozornosť dvom náročným úlohám naraz. Hands-free to podľa nej nerieši. Obmedzí potrebu odvrátiť zrak, ale kognitívna záťaž ostáva. Radí nastaviť navigáciu, hudbu a klimatizáciu pred jazdou a telefón odložiť.
Návrh Allianzu
Poisťovňa adresuje tri skupiny. Výrobcovia majú navrhovať kokpity podľa reálnych podmienok jazdy. Stierače, smerovky, svetlá či odmrazovanie okien musia byť dostupné rýchlo a intuitívne, buď fyzickými tlačidlami, alebo vždy na rovnakom mieste na displeji.
Regulátori majú nepozornosť dôsledne zaznamenávať a prispôsobiť pravidlá aj novým zdrojom rozptýlenie. Vodiči potrebujú viac informácií o rizikách, napríklad cez kampane, vzdelávanie a zrozumiteľnejšie upozornenia vo vozidlách.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
