Najväčšia letecká nehoda v histórii Slovenska sa dodnes nevysvetlila. 82 obetí za pár minút
Bratislavská Rača, november 1966. Studená noc, sneženie a lietadlo, ktoré sa niekoľko minút po štarte stratilo z radaru. O chvíľu neskôr nastáva najväčšia letecká nehoda, akú Slovensko kedy zažilo. Tragédia si vyžiadala 82 ľudských životov a dodnes nemá jasne stanovenú príčinu.
Pravidelná linka LZ 101 bulharskej leteckej spoločnosti TABSO mala pôvodne smerovať zo Sofie cez Budapešť a Prahu až do Berlína. Zlé počasie si však vynútilo dočasné medzipristátie na bratislavskom letisku. Keď sa podmienky zlepšili, lietadlo Iľjušin Il-18 znovu odštartovalo, no o pár minút zmizlo z obrazoviek kontrolnej veže.
Stroj krátko po vzlietnutí zachytil vrchnú časť stromov a narazil do svahu Sakrakopca. Ide o kopec s výškou približne 430 metrov neďaleko bratislavskej mestskej časti Rača. Táto letecká nehoda sa stala pár kilometrov od centra hlavného mesta, no napriek tomu trvalo dlhé hodiny, kým sa miesto nešťastia vôbec podarilo nájsť.
Letecká nehoda si vyžiadala 82 obetí dvanástich národností
Na palube takmer trojročného lietadla bolo 82 ľudí. Konkrétne išlo o 74 cestujúcich a osem členov posádky, spolu dvanástich rôznych národností. Väčšinu tvorili Bulhari, no medzi obeťami boli aj občania Československa, Maďarska, Nemecka, Švajčiarska, Čile, Argentíny, Brazílie, Japonska, Tuniska, Veľkej Británie či Hondurasu. Najmladšou obeťou bol iba trinásťročný chlapec.
Medzi zosnulými bola aj populárna bulharská operná speváčka Ekaterina Popovová, honduraský spisovateľ Ramon Amaya Amador a bulharský veľvyslanec v Berlíne, generál Ivan Bačvarov. Táto letecká nehoda tak nemala dosah len na Slovensko, ale rezonovala aj v medzinárodných kruhoch.
Pátranie v snehu a mlčanie o príčinách
Záchranné zložky sa k troskám prepracovávali cez husté sneženie a náročný terén. Telá obetí ležali v snehu vyše týždňa, kým sa podarilo prehľadať miesto, kde sa letecká nehoda udiala.
Navyše, vojaci museli pri hľadaní ľudských pozostatkov počítať aj s možným rizikom kontaminácie. Lietadlo totiž viezlo rádioaktívny jód. Niektorí príslušníci armády preto museli neskôr pravidelne chodiť na lekárske prehliadky.
Napriek dôkladnému vyšetrovaniu sa presná príčina, prečo lietadlo nenabralo dostatočnú výšku a zachytilo koruny stromov, nikdy s istotou nepotvrdila. Stroj nemal čiernu skrinku, ktorá by dokázala poskytnúť odpovede na veľa nezodpovedaných otázok, uviedol web iprima.cz. Oficiálna správa sa odvolávala na nesprávne vyhodnotenie situácie (najmä z hľadiska terénu a počasia) zo strany posádky lietadla.
Špekulácií bolo veľa
Faktom je, že počasie nebolo v čase pádu lietadla optimálne. V oblasti vtedy fúkal silný nárazový vietor a bola zlá viditeľnosť. Jedna z teórií spomínala ako príčinu chybu v komunikácii a navigácii. Posádka stroja Iliušin Il-18 vraj nerešpektovala pokyny dispečera o letovej trase. Iní boli naopak presvedčení, že zlyhal riadiaci letovej prevádzky, keďže nariadil lietadlu, aby letelo príliš nízko.
Na stole bolo aj možné zlyhanie prístrojov ako jeden z dôvodov, prečo sa letecká nehoda udiala. Negatívne mohla let takisto ovplyvniť jazyková bariéra a zlá komunikácia medzi bulharskou posádkou a československými riadiacimi letovej prevádzky.
Táto letecká nehoda zostáva zahalená otáznikmi a konšpiračnými teóriami dodnes, podobne ako viaceré staršie letecké nešťastia z čias studenej vojny.
Na mieste havárie pri Sakrakopci dnes stojí skromný pamätník s krížom, sviečkami a pamätnou tabuľou s menami všetkých 82 obetí. Súčasťou pripomienky sú aj zhrdzavené súčiastky z trupu Iľjušinu, ktoré tam zostali dodnes. Miesto leží len pár kilometrov od obľúbenej výletnej lokality Bratislavčanov, no málokto z návštevníkov vie, že práve tu sa odohrala najväčšia letecká tragédia v dejinách krajiny.
Ďalšie veľké letecké nešťastia na Slovensku
Letecká nehoda pri Rači z roku 1966 síce drží smutné prvenstvo, no nebola jedinou tragédiou tohto rozsahu. V roku 1976 sa na bratislavských Zlatých pieskoch zrútilo do jazera lietadlo Il-18. Zahynulo 76 ľudí, pričom príčinou vtedy bola séria chýb posádky pri priblížení na pristátie.
V roku 2006 zasa zahynulo 42 ľudí, keď sa lietadlo vracajúce z vojenskej misie v Kosove zrútilo pri obci Hejce v severnom Maďarsku, len kúsok od slovenských hraníc.
Aj po šiestich desaťročiach zostáva táto letecká nehoda pripomienkou toho, že letecká doprava vie byť niekedy nebezpečná, keď sa spojí nepriaznivé počasie v kombinácii s technickými či ľudskými faktormi.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
