Pohon, ktorý mal nahradiť naftu, má vážny problém. Automobilky to nedokážu zmeniť
Stellantis pozastavuje vodíkové plány v Británii
Nie je správny čas pre vodík ako pohon pre vozidlá? Pôvodne mal aspoň sčasti nahradiť naftu, no teraz to s vodíkovým pohonom nevyzerá vôbec ružovo. Na vine pritom nie sú popravde automobilky – chýba infraštruktúra aj štátna podpora.
Produktový manažér koncernu Stellantis Fedele Ragusa v rozhovore pre britský portál Fleet News uviedol: „Teraz nie je ten správny čas na podporu vodíka. Neexistujú investície do infraštruktúry ani dotácie, a preto zatiaľ komerčné zavádzanie vodíkových vozidiel nebudeme podporovať.“ Týmto stanoviskom Stellantis výrazne mení, resp. odkladá svoju doterajšiu stratégiu – ešte v apríli 2024 predpovedal šéf vodíkového programu Jean-Michel Billig podiel na trhu pre vodíkové dodávky do budúcna až 40 %.
Stellantis v súčasnosti ponúka pri niektorých modeloch dodávok popri spaľovacích a batériových (elektrických) verziách aj varianty s vodíkovými palivovými článkami. Sériová výroba stredne veľkých a veľkých dodávok typu FCEV (Fuel Cell Electric Vehicle) sa začala ešte začiatkom roka 2024. Produkcia prebieha pri francúzskej obci Hordain a v poľskom meste Gliwice. Aj keď existujú verzie vodíkových dodávok s pravostranným riadením pre britský trh, vo Veľkej Británii ich Stellantis nevyrába, a to napriek existujúcej výrobe dodávok v samotnom Spojenom kráľovstve.
Druhá generácia vodíkového systému umožní v stredne veľkých dodávkach – ako Citroën ë-Jumpy, Fiat E-Scudo, Opel (Vauxhall) Vivaro a Peugeot e-Expert – dojazd až 400 kilometrov s časom tankovania pod štyri minúty. Väčšie modely ako ë-Jumper, E-Ducato, Movano a E-Boxer zabezpečia dojazd až 500 kilometrov s časom tankovania približne päť minút. Stellantis chce osloviť zákazníkov, ktorí hľadajú ekologickú alternatívu k spaľovacím motorom, no zároveň sa chcú vyhnúť dlhému nabíjaniu batériových vozidiel na elektrinu.
Mal nahradiť naftu, narazil na realitu
Napriek technologickému pokroku naráža využitie vodíkových vozidiel na negatívnu realitu a kvôli nej nedokážu nateraz ani náhodou nahradiť naftu. Ide najmä o nedostatočnú sieť čerpacích staníc na vodík a vysokú obstarávaciu cenu týchto vozidiel bez štátnej podpory. Na základe vyjadrení F. Ragusa nie je úplne jasné, či Stellantis vodíkové dodávky v Británii úplne stiahne z ponuky, alebo len nebude výraznejšie investovať do ich marketingu a predaja.
Neistota vo Veľkej Británii prichádza v čase, keď vodíkové ambície ustupujú aj inde v Európe. V Paríži napríklad spoločnosť Stellantis spolupracovala na projekte vodíkových taxíkov Hype, ktorý však nedávno prešiel na elektrické vozidlá na baterky.
Presadí sa vodík aspoň v kamiónovej doprave?
Zdá sa, že sen o vodíku ako nosnom prvku pre ekologickú dopravu sa minimálne na čas odkladá, a to prakticky v celej Európe. Výrobcovia vozidiel aj vlády budú musieť nanovo prehodnotiť, kde a za akých okolností má vodík svoje miesto čo sa týka budúcnosti sektoru dopravy. Až dovtedy zostanú smelé plány o tom, že by raz mohol nahradiť naftu, iba snami.
Na to, aby skutočne dokázal vodík nahradiť naftu v profesionálnej doprave aspoň do istej miery, potrebujeme vytvoriť v prvom rade vhodné trhové prostredie, ktoré dnes chýba.
