TEST Yamaha XSR 900 GP: Plnou parou vzad!

Ako dopadol konsenzus dizajnu zlatého veku historických pretekárskych motocyklov a novodobého prepychu v podobe najaktuálnejšej elektroniky?

Vydané  Text: 

Úprimne, milujem podobné experimenty, a preto nešetrím nadšením! Na prvý pohľad naozaj podarený retro dizajn dobového závodného motocykla z 80-tych rokov je ovešaný tým najlepším, čo nám aktuálny motocyklový priemysel ponúka. Je tu šesťosová jednotka (IMU), ktorá sa stará o kontrolu trakcie, náklonové ABS, protišmykovú kontrolu a systém kontroly zdvíhania predného kolesa. Dokonca s možnosťou nastavenia vo viacerých režimoch: Sport, Street a Rain (vrátane plne nastaviteľného vlastného režimu).

V preklade do ľudskej reči: dokopy 6 gyroskopov v šiestich rôznych osiach 100-krát za sekundu vyhodnocuje to, čo sa so strojom deje. Na základe vstupných informácií upravujú výkon a brzdný účinok. Rovnaký hardvér od Boscha v súčasnosti používa už viacero rôznych výrobcov, no každý si prispôsobuje softvér po svojom. V tomto prípade sa s rukopisom Yamahy maximálne stotožňujem. Bol by som ale zvedavý, čo by si o tomto pomysleli ľudia, ktorí jazdili na dobových origináloch tohto stroja. Šialené!

Nedokonalosť, či charakter?

Emócie stranou, poďme k faktom. Čo nás ženie vpred? Je to 4-taktný, kvapalinou chladený, DOHC, 4-ventilový 3-valec s objemom 890 cm3. Sily má dostatok, rovných 87,5 kW (119 k) pri 10 000 ot./min. Ergonómia kokpitu vám dovolí cestovať aj vyššími rýchlosťami. Sedlo a vlastne celý stroj má pre mňa dostatok priestoru na to, aby som na ňom pohodlne zaľahol.

Tu ale začínam pociťovať prvé nedostatky. Nie sú to ľahké vibrácie, ktorými dobre známy trojvalec z modelu MT-09 disponuje najmä v druhej polovici otáčkového poľa. Je to tlmič. Ale nie podvozku, tie sú v poriadku.

O predok sa stará dvojica veľkoryso plne nastaviteľných obrátených vidlíc KYB. Zadok drží pod kontrolou tlmič od rovnakého výrobcu – taktiež plne nastaviteľný, doplnený o prepákovanie. Spomínaným nedostatkom je tlmič riadenia, ktorý mi na tomto stroji naozaj chýba. Vo vyšších rýchlostiach pôsobí stroj mierne neisto. Veď to poznáte. Situačná zhoda nepriaznivého vetra a výmoľu na vozovke a v sekunde vám riadidlá v rukách ožijú. Nie je to pravidlo, ale táto situácia vie naozaj nemilo prekvapiť.

Caffe racer

Disky sú vyrobené technológiou spinforged, čo znamená tlakom lisované obruče ráfikov. Yamaha uvádza úsporu hmotnosti v súčte oboch diskov až 0,7 kg. Celkom slušné číslo, najmä v kontexte neodpružených hmôt. Tlakom odlievané hliníkové stúpačky si nastavíte do jednej z dvoch polôh – vyššej, alebo nižšej. Spolujazdcovo sedlo je k dispozícií pod krytom po odskrutkovaní dvojice imbusových skrutiek z bočných strán motocykla. Vynaliezavé, no o to menej praktické.

Za príplatok si stroj môžete doplniť o Racer Pack, ktorý obsahuje kapotáž v spodnej časti vo farbách motocykla s tmavým tónovaným predným štítom, výfuk značky Akrapovič a modifikovaný držiak registračnej značky. Napriek tomu, že nie som fanúšikom hlučných výfukov, v tomto prípade by som asi spravil výnimku a zvukový prejav skúsil trochu prikoreniť.

Stroj ním priam oplýva komfortom. Či už je to tempomat, ktorý v danej triede nájdeme len zriedka, možnosť obojstranného rýchloradenia tretej generácie či 5-palcový plnofarebný displej. Taktiež infotainment s možnosťou pripojenia smartfónu, takže navigácia či ovládanie multimédií nie sú žiadnym tabu. Kam vlastne XSR900GP naozaj zaradiť? Je to konkurent aktuálnych športových okruhových motocyklov, alebo je to skôr imidžový caffe racer? Na túto otázku som v sebe za tých pár spoločne strávených chvíľ naozaj nenašiel odpoveď. Zvláda obe úlohy a obe bravúrne.

Záver

Z môjho pohľadu sa zámer výrobcu vydaril. Poskytuje výkon, s ktorým sa nestratíte na cestách, ani na okruhu a vďaka jej vzhľadu zaujmete všade, kde sa objavíte. Motocykel evokuje emóciu, pri ktorej nejedno nostalgiou zaplavené srdce zaplesá. Bravó!