Zníženie rýchlosti v obytných zónach na 20 km/h? Toto sú argumenty
Zníženie rýchlosti v obytných zónach sa stáva novou témou, ktorá rozvírila politické aj spoločenské debaty v severnej Európe. Fínska Strana zelených prichádza s návrhom, aby v mestách platil limit len 20 km/h – a to všade, kde žijú rodiny, kde sa hrajú deti a kde sa autá delia o priestor s chodcami. Podľa nich je práve zníženie rýchlosti v obytných zónach jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť počet nehôd, úmrtí a vážnych zranení v mestskom prostredí.
Za návrhom stojí politik Sameli Sivonen, ktorý chce, aby sa bezpečnosť v uliciach stala reálnou prioritou, nie len sloganom v kampaniach. Jeho cieľ je jednoduchý – umožniť deťom hrať sa pred domom bez strachu, že sa stanú obeťami nepozornosti vodiča. Fíni chcú preto presadiť, aby bolo zníženie rýchlosti v obytných zónach zakotvené priamo v legislatíve ako povinnosť, nie odporúčanie.
Sivonen vysvetľuje svoj návrh veľmi prakticky. Ak dieťa vybehne na cestu, vodič má len zlomok sekundy na reakciu. Pri rýchlosti 30 km/h potrebuje vozidlo 12 až 20 metrov, aby úplne zastavilo. Pri rýchlosti 20 km/h je brzdná dráha len 7,5 metra. A to je rozdiel, ktorý môže rozhodnúť o tom, či dieťa prežije. Aj preto Fíni tvrdia, že zníženie rýchlosti v obytných zónach nie je len ekologické alebo politické gesto, ale reálna záchrana životov.
Psychologický efekt
Podľa fínskeho úradu pre bezpečnosť cestnej premávky je zníženie rýchlosti v obytných zónach efektívnejšie ako väčšina iných opatrení, napríklad dopravné spomaľovače alebo dodatočné značky. Fínske mestá navyše v posledných rokoch ukázali, že tam, kde sa zaviedli nižšie limity, klesol počet nehôd s účasťou detí o desiatky percent. Ide teda o dlhodobý trend, ktorý má dáta a výsledky.
Fíni navyše poukazujú na psychologický efekt – ak je vodič nútený spomaliť, stáva sa vnímavejším k okoliu. V obytných uliciach sa potom znižuje stres, hluk aj riziko konfliktov medzi vodičmi a chodcami. „Zníženie rýchlosti v obytných zónach mení atmosféru celého susedstva. Z ulice, kde sa autá preháňali, sa stáva bezpečné miesto pre život,“ hovorí Sivonen.
Tento návrh však rozdelil verejnosť. Kým časť obyvateľov Fínska návrh podporuje a vníma ho ako krok k modernejšej dopravnej kultúre, kritici varujú, že ide o príliš drastický zásah do mobility. Tvrdia, že zníženie rýchlosti v obytných zónach by mohlo spôsobovať dopravné kolóny, zdržania a frustráciu vodičov. Niektorí argumentujú, že namiesto plošného obmedzenia by bolo efektívnejšie riešiť problém lokálne – napríklad znížiť rýchlosť len v okolí škôl, ihrísk či parkov.
Fínsko však nie je v tomto prístupe osamotené. V mestách ako Oslo, Stockholm, Amsterdam či Paríž už prebiehajú experimenty so znížením rýchlosti na 20 až 30 km/h. Výsledky sú pritom veľmi podobné – menej nehôd, menej zranení, pokojnejšie ulice a vyššia kvalita života. Podľa štúdie Európskej rady pre bezpečnosť dopravy je pravdepodobnosť smrteľného zranenia pri náraze vozidla do chodca pri rýchlosti 30 km/h okolo 10 %, no pri 20 km/h klesá na menej než 2 %. Tento rozdiel je štatisticky zásadný.
Zníženie rýchlosti v obytných zónach už inde funguje
V samotnom Fínsku už dnes existujú oblasti, kde je 20 km/h limit oficiálne stanovený. Nový návrh však chce zabezpečiť, aby sa pravidlo dodržiavalo systematicky, a nie len na vybraných miestach. Fínska polícia aj miestne samosprávy preto zvažujú inovatívne riešenia – napríklad automatické kamery prispôsobené na detekciu prekročenia nízkych limitov alebo „inteligentné“ semafory reagujúce na pohyb detí v okolí.
Diskusia o tom, či je zníženie rýchlosti v obytných zónach správnym smerom, sa tak netýka len Fínska. Ide o širšiu otázku, ktorú rieši aj Európska únia. Cieľom do roku 2030 je znížiť počet smrteľných nehôd o polovicu – a zníženie rýchlosti v obytných zónach je jedným z hlavných opatrení, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Nie je to len o dopravných predpisoch, ale aj o kultúre správania sa vodičov a rešpekte voči slabším účastníkom premávky.
Zníženie rýchlosti v obytných zónach je teda viac než len dopravné opatrenie. Je to rozhodnutie o tom, ako chceme, aby naše mestá vyzerali a fungovali. Ak sa fínska iniciatíva presadí, mohla by sa stať vzorom aj pre iné krajiny – vrátane Slovenska. Pretože aj keď sa vodičom môže 20 km/h zdať ako extrém, rodičia detí, ktoré sa môžu bezpečne hrať pred domom, by pravdepodobne nesúhlasili. Všetko je o uhle pohľadu.
