Toto by naše katastrofálne cesty potrebovali: Betón, ktorý opraví výtlky sám
Slovenskí vodiči to poznajú až príliš dobre. Vždy počas zimy zaplní cesty množstvo nových výtlkov. Neustále opravy infraštruktúry odčerpávajú milióny eur z verejných rozpočtov a generujú otravné dopravné zápchy.
Riešenie tohto celosvetového problému pritom už existuje a mohlo by ho začať používať aj Slovensko. Vedci z Holandska vyvinuli inteligentný stavebný materiál, ktorý sa dokáže sám opraviť.
Za týmto prelomom stojí tím z Technickej univerzity v meste Delft pod vedením profesora Erika Schlangena. Ich odpoveďou na popraskané cesty a mosty je takzvaný živý, respektíve samohojivý betón. Ako presne to funguje?
Cesty, ktoré majú vlastnú imunitu
Tajomstvo tejto technológie nespočíva v zložitej elektronike, ale v samotnej prírode. Výskumníci do betónovej zmesi primiešavajú špeciálne mikroorganizmy.
Bakteriálne spóry (ako napríklad kmeň Sporosarcina pasteurii) sú spolu so živným médiom bezpečne uzavreté v miniatúrnych hlinených kapsulách. V suchom prostredí dokážu tieto baktérie prežiť v stave hibernácie celé desaťročia bez toho, aby akokoľvek narušili štruktúru materiálu.
Akonáhle v betóne vznikne mikrotrhlina, cez ktorú dnu prenikne vlhkosť a kyslík, baktérie sa okamžite prebudia k životu. Stačí na to len obyčajný dážď. Počas konzumácie živín začnú mikróby produkovať kalcit (uhličitan vápenatý), v podstate čistý vápenec. Tento proces trhlinu v priebehu niekoľkých týždňov zaleje a hermeticky uzavrie. Ide teda o prírodný tmel.
Od laboratórnych testov až po reálne stavby
Tento koncept už dávno opustil akademickú pôdu. Opäť sa tak ukazuje, ako sme na Slovensku pozadu v inováciách. Holandská spoločnosť Basilisk úspešne nasadila túto technológiu a používa ju v praxi, aby (nielen) cesty vydržali dlhšie. Živý betón dnes chráni objekty, ktoré sú najviac vystavené vlhkosti a tlaku, od tunelov a mostov až po veľké nádrže na vodu.
Prečo sa to oplatí? Hoci sú počiatočné výrobné náklady na biologický betón o niečo vyššie ako pri tom klasickom, investícia sa rýchlo vráti. Odpadá totiž potreba neustálych a hlavne logisticky náročných opráv. Výrazne sa predlžuje celková životnosť stavieb, čo drasticky znižuje emisie CO2, keďže cementársky priemysel patrí k najväčším znečisťovateľom planéty.
Riešenie pre európsku infraštruktúru
Ak sa pozrieme na stav európskej infraštruktúry, potenciál tohto materiálu je veľký. Napríklad na Slovensku si okamžitú sanáciu vyžadujú stovky mostov, ktoré majú viac ako polstoročie a sú na hranici životnosti. Nasadenie samohojivých materiálov by mohlo odvrátiť kolaps dopravy.
Holandsko navyše nie je jediné, kto stavil na moderné materiály. Výskumníci v USA vyvíjajú alternatívne verzie založené na špeciálnych polyméroch. Tie síce nevyužívajú živé organizmy, no dokážu zaceliť poškodenia v extrémnych podmienkach už v priebehu 24 hodín.
Spojenie biotechnológií a tradičného stavebníctva otvára nové možnosti. Budovy a cesty nemusia byť len pasívnou masou, ale dokážu fungovať ako inteligentné štruktúry, ktoré sa samy adaptujú na nové podmienky, aby zostali dlhšie v dobrej kondícii.
Zdroj: autobild.de
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
