Problémom nie sú autá, ale alkohol za volantom! Zníženie maximálnej rýchlosti je len marketingové riešenie, ktoré v praxi nič nezmení

Prečítajte si autorský komentár motoristického novinára, Petra Orosza.
Vydané  Text: 
Tragická nehoda na Zochovej otriasla celým Slovenskom. Mnohí sa, pochopiteľne, začali intenzívnejšie zaujímať o zvýšenie bezpečnosti na cestách, pričom viaceré občianske združenia otvorene volajú po znížení maximálnej rýchlosti v mestách na 30 km/h. Dopravné značky, namaľované čiary ani rýchlostné radary v mestách však nezabránia nezodpovedným vodičom usadnúť za volant s alkoholom v krvi. **Myslíte si, že by zníženie rýchlosti z 50 km/h na 30 km/h vražedný Superb, ktorý preletel zastávkou v takmer trojnásobnej rýchlosti, nejakým spôsobom spomalilo?** Opitý vodič nečíta značky, nerešpektuje maximálnu rýchlosť a ukradnuté mu môžu byť aj spomaľovacie prahy. Napriek tomu radikálne organizácie a združenia zneužívajú tragickú nehodu na Zochovej k presadzovaniu vlastných záujmov, ktorých hlavným cieľom je obmedzovať individuálnu automobilovú dopravu. Je im úplne jedno, že ich návrhy v praxi neznížia počet nehôd spôsobených alkoholom či konzumáciou iných omamných a psychotropných látok. Ide pritom o rôzne cyklistické združenia, ktoré by sa v tomto okamihu mali k motoristom skôr pridať a spoločne bojovať proti alkoholu na cestách.
Štatistiky sú pritom mimoriadne hrozivé. **Len za prvých 7 mesiacov tohto roka zaznamenala polícia viac ako 10-tisíc zistení alkoholu u vodičov.** A všetci vieme, že vzťah cyklistov k alkoholu na cestách je taktiež pomerne benevolentný, pretože sami sa mylne považujú za malú hrozbu pre okolie. Je zaujímavé, že práve ľudia, ktorí sa častokrát oháňajú bezpečnosťou na cestách, dokážu v súvislosti s nehodovosťou vypustiť do éteru [tvrdenie](https://hnonline.sk/slovensko/96034205-cyklista-nemusi-mat-vodicak-ak-sposobi-nehodu-zabije-iba-sam-seba-hovori-sef-cyklokoalicie) *„ak (cyklista) spôsobí nehodu, zabije iba sám seba.“* Nie je to však prvý výrok Dana Kollára, predsedu OZ Cyklokoalícia, ktorý odporuje ich vlastnému presvedčeniu. **Práve cyklisti nám totiž pravidelne pripomínajú, že sú rovnocennou súčasťou premávky,** pričom žiadajú prísnejšiu kontrolu dodržiavania pravidiel cestnej premávky a meranie rýchlosti. Ak však motoristi poukážu na potrebu dovzdelania alebo prísnejšej kontroly cyklistov, ktorí porušujú dopravné predpisy, situácia sa otočí a Dan Kollár podá [vyjadrenie](https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/66863-kollar-z-cyklokoalicie), že *„to v súčasnosti nepovažujeme za najvypuklejší problém.“*
Už čoskoro sa stane povinnou súčasťou každého nového auta alkoholový imobilizér
Sebareflexia a kritika namierená do vlastných radov je niekedy zdravá. Aj naša redakcia dlhodobo apeluje na zvýšenie kvality prípravy mladých vodičov v autoškolách, odporúčame zavedenie povinnej školy šmyku či zvýšenie počtu praktických hodín v reálnej premávke. Považujeme za mimoriadne dôležité, aby sa na cestu dostávali len kvalitní šoféri, ktorí dokážu zvládnuť vozidlo aj v krízových situáciách. Samozrejmosťou by mala byť tiež vynikajúca znalosť dopravných predpisov, ktorú oprávnene žiadame aj od cyklistov pohybujúcich sa na spoločných cestách. **Nie je v poriadku, aby skupina ľudí, ktorá nemusí absolvovať ani základné preskúšanie z dopravných predpisov, navrhovala vlastné pravidlá obmedzujúce motoristov na cestách.** Ak rovnosť na cestách, tak absolútna. To, čo v súčasnosti potrebujeme najviac, sú účinné opatrenia na zníženie počtu vodičov pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok na cestách. **Riešením môžu byť prísnejšie tresty, no nemali by sme zabúdať ani na efektívnejšiu a výraznejšiu osvetu.** Alkohol za volantom bol na Slovensku spoločnosťou doteraz považovaný za bežnú a akceptovateľnú prax. Verím, že po nehode Zochovej už väčšia časť Slovákov pochopila, že tento stav sa musí čo najskôr zmeniť! **Začať môžeme aj od seba – nedovoľte rodine, známym ani priateľom po požití alkoholu usadnúť za volant.** Pamätajte, aj váš včasný zásah môže zachrániť množstvo životov.




Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!