Výrobcovia panikária, nové požiadavky EÚ im chcú klepnúť po prstoch. Možno zastavia výrobné linky
Výrobcovia automobilov v posledných mesiacoch priznávajú, že nové požiadavky EÚ im spôsobujú viac bezsenných nocí než akákoľvek čínska konkurencia či pokles predaja elektrických modelov. Hoci sa na papieri javia elegantne a ekologicky, v praxi zasahujú do oblastí, ktoré by ešte pred pár rokmi považovali za irelevantné. A tak sa priemysel, ktorý bojuje s transformáciou na elektromobilitu, napätými dodávateľskými reťazcami a cenovým tlakom na každom centimetri karosérie, zrazu ocitol pred novým typom prekážky – byrokratickou, presnou, neúprosnou a pritom odtrhnutou od reality výrobných liniek.
Atmosféra medzi manažérmi, ktorí zodpovedajú za zásobovanie a súlad s reguláciami, sa dá opísať jediným slovom – panika. Nie preto, že by automobilky nesúhlasili s ochranou planéty, práve naopak, mnohé z nich investovali miliardy do ekologickej výroby a uhlíkovej neutrality. Problém je skôr v tom, že nové požiadavky EÚ prichádzajú v čase, keď európsky automobilový priemysel balansuje nad priepasťou a každá nová povinnosť znamená ďalšie oslabenie v globálnom súboji, v ktorom sa už dávno nehrá podľa rovnakých pravidiel.
O čom sú nové požiadavky EÚ?
Regulácia odlesňovania, známa ako EUDR, je exemplárnym príkladom tejto situácie. Automobilky musia od roku 2025 viesť detailné záznamy o pôvode materiálov, ktoré tvoria desiatky tisíc komponentov jedného jediného vozidla. A tu sa začína sarkazmus výrobcov miešať s rezignovanou iróniou. Zatiaľ čo Európska komisia vysvetľuje, že nové požiadavky EÚ prinášajú viac transparentnosti, tí, ktorí reálne spravujú dodávateľské reťazce, sa len chytajú za hlavu pri predstave, že budú musieť geolokovať každé tesnenie z prírodného kaučuku či každú dávku kože použitú na sedadlách.
Zástupcovia výrobcov od ACEA cez CLEPA až po nemeckú VDA preto naliehajú, aby komisia zaviedla prechodné obdobie, lebo implementácia nových povinností pripomína pokus prestavať lietadlo počas letu. Napätie pramení aj z toho, že nové požiadavky EÚ vznikali bez hlbšej konzultácie s tými, ktorých sa dotknú najviac, čo vedie k pocitu, že EÚ síce podporuje európsky priemysel, ale len dovtedy, kým nezavádza nové prekážky, ktoré ho môžu oslabiť. A slabší priemysel sa pritom nemôže efektívne brániť konkurenčnému tlaku z Ázie.
Najväčšou obavou zostáva riziko sankcií. Nariadenie EUDR počíta s pokutami až do výšky štyroch percent ročného obratu, ktoré môžu pre stredné podniky znamenať existenčný problém. Výrobcovia tiež upozorňujú, že nové požiadavky EÚ môžu ohroziť kontinuitu výroby, pretože ak dodávateľ nedokáže poskytnúť presnú geolokačnú dokumentáciu, komponent jednoducho nebude možné použiť. To znie jednoducho, no v realite to znamená, že automobilka musí buď nájsť nového dodávateľa (čo je dnes takmer nemožné), alebo pozastaviť výrobu. A ak niekto pozná ekonomické následky odstavenia výrobnej linky, sú to práve automobilky.
Regulácia navyše dopadá asymetricky. Európski výrobcovia musia splniť nové požiadavky EÚ, zatiaľ čo konkurenti z trhov mimo únie často fungujú v úplne inom prostredí. To vytvára ekonomickú nerovnováhu, v ktorej európske značky musia investovať milióny do compliance (proces, ktorý zabezpečuje, že spoločnosť a jej zamestnanci dodržiavajú všetky zákony, nariadenia, interné smernice a etické normy), zatiaľ čo iné môžu tieto zdroje vložiť do vývoja alebo znižovania cien. Výrobcovia sa tak začínajú pýtať, či EÚ skutočne podporuje svoj vlastný priemysel, alebo ho neúmyselne posúva na okraj útesu.
To však neznamená, že automobilky nechcú reguláciu splniť. Väčšina z nich sa reálne snaží pripraviť systémy na sledovanie pôvodu dreva, kaučuku či kože, ale upozorňujú, že implementácia bude extrémne náročná. Výrobcovia tvrdia, že nové požiadavky EÚ nie sú v princípe zlé, len nereflektujú logistickú realitu, v ktorej sa dodávateľské reťazce rozvetvujú na tisíce vetiev. Sledovať každú z nich je technicky možné, ale časovo neúnosné a finančne nákladné.
V zákulisí automobilového priemyslu preto panuje presvedčenie, že EÚ by mala pri tvorbe legislatívy zohľadniť aj to, čo sa deje na reálnych výrobných linkách a v administratívnom zázemí podnikov, a nie iba to, čo vyzerá dobre v tlačovej správe alebo pri prezentácii poslancom. Pokiaľ sa nové požiadavky EÚ nezavedú s väčšou mierou pragmatizmu, môžu spôsobiť presný opak toho, o čo sa snažia: destabilizáciu jedného z pilierov európskeho priemyslu.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
