Pokuty budú rozdávať už aj autobusy MHD, obálky prídu poštou
Chorvátsky autoklub upozornil na nový technologický projekt, ktorý v druhej polovici roku 2026 kompletne zmení spôsob, akým sa v mestách kontrolujú dopravné priestupky a rozdávajú pokuty. Do pilotnej fázy sa ako prvé zapája hlavné mesto Záhreb v spolupráci s mestským dopravným podnikom ZET. Samospráva sa pritom netají tým, že sa inšpirovala v nemeckom Frankfurte nad Mohanom.
Vo Frankfurte totiž tento systém namontovali do pätnástich autobusov a hneď v prvých mesiacoch tam kamery zachytili tisíce vodičov. Do záhrebských ulíc tak teraz vyrážajú prvé vozidlá, ktoré majú na čelnom skle rovnaký kamerový systém prepojený s registrom. Tento systém funguje nepretržite počas jazdy na linke a zaznamenáva autá, ktoré porušujú pravidlá.
Celá technológia je nastavená tak, aby fungovala autonómne bez akéhokoľvek zásahu vodiča hromadnej dopravy. Kamera sníma priestor pred sebou vo vysokom rozlíšení, pričom vstavaný softvér okamžite rozpoznáva evidenčné čísla áut. Akonáhle vozidlo neoprávnene vojde do žltého pruhu vyhradeného pre verejnú dopravu, zastaví na zastávke alebo vojde do cyklopruhu, systém urobí videozáznam a fotografiu. Tieto šifrované dáta sa cez mobilnú sieť hneď odosielajú na spracovanie. Majiteľom vozidiel tak začnú chodiť pokuty priamo do schránky, no tento prístup prináša argumenty pre aj proti.
Očakávané prínosy pre meškajúce spoje
Zástupcovia mesta Záhreb obhajujú investíciu do technológie najmä alarmujúcimi číslami z ranných špičiek. Podľa interných štatistík strávia autobusy na kľúčových mestských bulvároch kvôli blokovaniu pruhov osobnými autami v priemere až 22 minút navyše oproti schválenému grafikonu. Skúsenosti z Frankfurtu ukazujú, že po zavedení technológie sa prejazdnosť žltých pruhov zlepšila o viac ako 40 percent. Keď všetko pôjde podľa plánu, očakáva sa, že cestujúci dostanú rýchlejšiu dopravu, ktorá už nebude závislá od bezohľadnosti jednotlivcov.
Neprehliadnite: Autobusy budú jazdiť 225 km/h. Vyblokujú autá, z Bratislavy do Košíc za 2 hodiny
Projekt sa zameriava aj na bezpečnosť priamo na zastávkach, kde vodiči radi odstavujú autá so zapnutými výstražnými smerovkami. Podľa analýzy dochádza na zablokovaných zastávkach ročne k desiatkam kolízií, kedy autobus musí zastaviť v druhom pruhu a ľudia vystupujú priamo do vozovky medzi idúce autá. Práve pokuty z mestských autobusov majú pôsobiť ako okamžitý psychologický strašiak. Vodiči si skrátka rozmyslia, či na zastávke nechajú auto hoci len na minútu, keď vedia, že frekvencia prejazdov spojov MHD je v centre mesta každých päť minút. Samosprávy si od toho sľubujú aj čisté finančné príjmy, ktoré chcú spätne investovať do obnovy vozového parku.
Právne úskalia a chýbajúca tolerancia
Kritika projektu zo strany chorvátskych právnikov a motoristických asociácií sa opiera o presné legislatívne medzery. Systém v tejto prvej fáze totiž nedokáže rozlíšiť, či vodič vošiel do pruhu úmyselne, alebo tam bol vytlačený okolnosťami. Ak musíte obísť cyklistu, jamu alebo pokazené vozidlo, kamera vás nasníma a pokuty systém vygeneruje bez ohľadu na to, že ste nemali inú možnosť. Na rozdiel od živého policajta, ktorý na mieste vidí prekážku, softvér pošle predvolanie plne mechanicky.
Ďalším sporným bodom je samotná výška sankcií, ktorá v Chorvátsku za zneužitie vyhradeného pruhu začína na sume sedemdesiat eur. Pri opakovanom zaznamenaní tým istým autobusom na dlhšom úseku cesty sa však sankcie môžu sčítať, čo pre jedného vodiča znamená riziko likvidačnej sumy počas jedinej cesty. Právni experti varujú, že takéto pokuty prenášajú celé dôkazné bremeno na občana. Ten bude musieť na polícii predkladať dôkazy, vyžadovať kamerové záznamy z mestského mýtneho systému a zložito dokazovať, prečo čiaru prešiel. Podľa kritikov tak mestá rezignovali na reálnu prevenciu a vytvorili len efektívny stroj na peniaze.
Či sú pokuty z mestských autobusov prelomovým krokom k plynulým mestám, alebo len novou formou technologickej šikany, ukážu až prvé súdne spory o neplatnosť takto udelených sankcií. Každý šofér si však na základe týchto faktov a čísiel musí urobiť svoj vlastný názor na to, kde presne leží hranica medzi verejným záujmom a osobnou slobodou za volantom.
Zdroj: Tportal
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
