Jedno Slovensko, desiatky spôsobov značenia? Vodič má poznať pravidlá, ale kto mu vysvetlí chaos na cestách?
Dopravné značenie má byť univerzálnym jazykom, ktorému rozumie každý vodič bez ohľadu na to, v ktorom kúte Slovenska sa práve nachádza, a či je vodič zo Slovenska alebo cudzinec. Realita však niekedy pripomína celkom iný príbeh. Jedno mesto upraví priechod pre chodcov, druhé vytvorí miesto na prechádzanie, tretie namaľuje na asfalt riešenie, ktoré vodiča prinúti spozornieť. A keď sa niečo stane, otázka zodpovednosti sa veľmi rýchlo dostane predovšetkým na plecia človeka za volantom.
Keď každé slovenské mesto hrá podľa vlastných pravidiel
Niekedy mám pri jazde po Slovensku pocit, že dopravné značenie má v každom meste trochu inú filozofiu. Samozrejme, nemyslím tým základné dopravné značky, ktorých význam je daný právnymi predpismi. Skôr spôsob, akým sa jednotlivé samosprávy rozhodnú organizovať dopravu, upravovať križovatky, vyznačovať parkovacie miesta alebo vytvárať nové priestory pre chodcov a cyklistov.
Stačí sa prejsť autom cez niekoľko slovenských okresných miest. Niekde nájdeme klasický priechod pre chodcov, inde takzvané miesto na prechádzanie. Na jednej ulici je vozovka rozdelená výrazným vodorovným značením, o niekoľko kilometrov ďalej sa objaví riešenie, ktoré vyzerá úplne inak. Niekde pribudnú ochranné ostrovčeky, inde sa zúži jazdný pruh, prípadne sa pri rekonštrukcii komunikácie zmení celá logika pohybu vozidiel.
Samotná odlišnosť pritom nemusí byť problémom. Každá ulica má inú šírku, intenzitu premávky, počet chodcov aj priestorové možnosti. Dopravné riešenie, ktoré funguje v centre Bratislavy, nemusí byť vhodné pre úzku ulicu v Snine. Otázkou však je, či sa pri všetkých týchto zmenách dostatočne myslí aj na zrozumiteľnosť a predvídateľnosť pre vodičov.
Neprehliadnite: Mätúce dopravné značky: Ak je značka len vľavo, musíte spomaliť aj v pravom pruhu?
Foto: AI
Priechod pre chodcov nie je to isté ako miesto na prechádzanie
Veľmi dobrým príkladom sú práve priestory určené na prechádzanie chodcov. Na prvý pohľad môžu vyzerať podobne, ich právny význam však nie je rovnaký.
Priechod pre chodcov pozná každý. Vodiči sú zvyknutí sledovať charakteristické biele pruhy na vozovke a počítať s tým, že sa v jeho blízkosti môžu pohybovať chodci. Miesto na prechádzanie však predstavuje odlišné dopravné riešenie, ktoré sa na Slovensku nikdy nepoužívalo. Nie je to automaticky ďalší priechod pre chodcov s rovnakými pravidlami prednosti. Rozdiel je dôležitý aj z pohľadu vodiča. Pri priechode platia osobitné povinnosti voči chodcom, zatiaľ čo pri mieste na prechádzanie musí vodič rešpektovať všeobecné pravidlá cestnej premávky. Chodec má pritom povinnosť pred vstupom na vozovku sledovať situáciu a nesmie vstúpiť pred prichádzajúce vozidlo, ak by to bolo nebezpečné.
Problém môže vzniknúť vtedy, keď vodič vníma oba typy úprav ako prakticky totožné, prípadne keď nové značenie nie je na prvý pohľad dostatočne čitateľné. A práve tu sa dostávame k podstate celej problematiky. Dopravné riešenie môže byť technicky správne, no ak ho účastníci premávky nedokážu včas a jednoznačne rozpoznať, jeho praktický prínos sa môže výrazne znížiť.
Staré značenie, nové pravidlá a prechodné obdobia
Ďalšou kapitolou sú rekonštrukcie ciest na Slovensku. Pri nich sa pomerne často stretávame so situáciou, keď sa zmení organizácia dopravy, ale nie všetko sa zmení naraz. Staré vodorovné značenie zostáva na asfalte, nové pribúda vedľa neho a vodič musí v krátkom okamihu vyhodnotiť, ktoré čiary sú platné.
Právne predpisy pritom takéto situácie poznajú. Vyhláška č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení stanovuje, že dočasné vodorovné značenie je žlté a má prednosť pred iným vodorovným značením. Ak by súčasné použitie starého a nového značenia neposkytovalo jasný a jednoznačný výklad, trvalé značenie sa má odstrániť.
Lenže práve tu by som očakával dôslednejší prístup. Ak sa slovenská cesta rekonštruuje, nemalo by byť výsledkom riešenie, pri ktorom vodič za dažďa, v noci alebo proti svetlu premýšľa, či má nasledovať starú bielu čiaru, novú čiaru alebo dočasné značenie. Navyše, vyhláška obsahuje aj prechodné ustanovenia. Niektoré pravidlá týkajúce sa staršieho dopravného značenia sa môžu uplatňovať až do 31. marca 2029. To znamená, že určité rozdiely medzi starším a novším systémom nemusia byť automaticky nezákonné. O to dôležitejšie je, aby boli pre vodičov čitateľné.
Foto: Archív
Zodpovednosť vodiča je obrovská. Ale čo zodpovednosť za slovenskú cestu?
A teraz sa dostávame k nepríjemnejšej otázke. Kto nesie zodpovednosť, keď je dopravné značenie neprehľadné, nejednoznačné alebo technicky nevhodne umiestnené? Vodič má, samozrejme, povinnosť sledovať situáciu v cestnej premávke, rešpektovať dopravné značky a prispôsobiť jazdu okolnostiam. Nemôže sa spoliehať na to, že každá cesta bude dokonalá. Rovnako však nemožno očakávať, že bude za každých okolností schopný okamžite rozlúštiť každé nelogické alebo neprehľadné riešenie.
Zákon č. 8/2009 Z. z. v § 60 a § 61 stanovuje pravidlá používania dopravných značiek a zariadení. Tie sa majú používať len v rozsahu a spôsobom, ktorý nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Cestný zákon zároveň upravuje povinnosti správcov komunikácií a za určitých podmienok aj ich zodpovednosť za škody spôsobené závadami v zjazdnosti. To však neznamená, že za každú chybu v značení automaticky zodpovedá mesto alebo správca cesty. Každá nehoda sa posudzuje podľa konkrétnych okolností, príčin a prípadného porušenia povinností jednotlivých účastníkov.
Napriek tomu si myslím, že by sa mala viac zdôrazňovať aj zodpovednosť tých, ktorí dopravné riešenia navrhujú, schvaľujú, realizujú a následne udržiavajú. Nestačí namaľovať čiaru na asfalt a považovať úlohu za splnenú. Treba sa pozrieť aj na to, ako bude fungovať v reálnej premávke, za tmy, dažďa, sneženia či pri hustej premávke.
Foto: Archív
Jednotné pravidlá by mali znamenať aj jednotnú logiku
Neočakávam, že každá ulica na Slovensku bude vyzerať rovnako. Ani to nie je možné, ani by to nebolo rozumné. Očakávam však, že základná logika dopravného značenia bude predvídateľná. Že vodič nebude musieť v každom meste hádať, akú filozofiu organizácie dopravy si osvojila miestna samospráva.
Ak sa rozhodneme zmeniť spôsob vedenia dopravy, vytvoriť nové miesto na prechádzanie alebo upraviť križovatku, malo by byť samozrejmosťou, že výsledok bude jednoznačný nielen pre projektanta, ale predovšetkým pre človeka, ktorý tadiaľ prechádza prvýkrát. Osobitne dôležité je to pri nových dopravných riešeniach. Bezpečnosť chodcov a cyklistov je nepochybne prioritou, ale nemala by sa dosahovať vytváraním neprehľadných situácií pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Bezpečná cesta je predovšetkým taká, na ktorej každý vie, čo sa od neho očakáva.
A tak sa vraciam k pôvodnej otázke. Prečo musí byť vodič neustále ten, kto sa má prispôsobovať, predvídať a niesť následky, keď niečo nefunguje? Prečo sa pri hodnotení dopravných nehôd tak často sústreďujeme na správanie vodiča, ale menej diskutujeme o kvalite samotného dopravného priestoru? Vodič musí niesť zodpovednosť za svoje konanie. O tom niet pochýb. Nemal by však byť posledným článkom reťazca, na ktorého pleciach zostane všetko, čo sa nepodarilo správne navrhnúť, označiť alebo udržiavať. Dopravné značenie má vodičovi pomáhať, nie ho skúšať. A ak máme na Slovensku jednotné pravidlá cestnej premávky, mali by sme sa snažiť, aby podľa nich vyzerali aj cesty, po ktorých každý deň jazdíme.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
