Čo sa vlastne deje, keď si dáme pohárik?
Keď vypijete alkohol, ide cez ústnu dutinu do žalúdka a odtiaľ do telesných tekutín. Aj mozog je obalený v telesnej tekutine a predstavme si ho ako špongiu. Ako prvú napadne alkohol mozgovú kôru (z vonkajšej strany mozgu), ktorá zodpovedá za myslenie a oddeľuje nás takpovediac od zvieratiek. Ako pijeme ďalej, dostáva sa alkohol hlbšie, do limbického systému, ktorý riadi našu pamäť, prežívanie, pocity, emócie. Človek sa začne preceňovať, „to zvládnem, to nie je ďaleko, ja som dobrý šofér.“ Juraj, vy ste boli počas experimentu zasiahnutý najmä v limbickom systéme, Milan už mal zasiahnutý aj mozoček, ktorý reguluje rovnováhu. Človek vtedy začne robiť aj mimovoľné pohyby, chybné úkony. Posledným bodom je mozgový kmeň. Po jeho zásahu alkoholom už dochádza k celkovému útlmu. Nastáva ospalosť, pri vyšších dávkach aj strata vedomia či zvracanie.
Myslíte si, že by u nás mohla platiť tolerancia 0,5 promile ako v zahraničí?
Nie. Vzhľadom na mentalitu slovenských vodičov je ťažké odhadnúť, čo je to pol promile. Nemáme sebareflexiu, neustále by sme pokúšali hranice, vymýšľali by sme.
Prečo vodiči pijú za volantom?
Výhovoriek je veľa. Ale akonáhle stratíme zábrany, už sa preceňujeme. A ľudia, ktorí by aj išli taxíkom, ale nevedia zrazu do taxislužby dovolať, si pod vplyvom alkoholu povedia „Kašlem na to, nejako to zvládnem.“ To je v meste. V dedinách však alternatívna doprava nie je často vôbec dostupná. Ľudia si nerobia plán, nepremýšľajú dopredu, čo spravia s autom ak na ňom idú do krčmy a potom keď potrebujú, skrátka sadnú za volant. Často je však príčinou samotná spoločnosť, ktorá šoféra dotlačí do toho, aby si vypil tiež, aj keď pôvodne nemal také plány.
Ako prebieha sedenie u dopravného psychológa, čo sa tam hriešnici dozvedia?
Na začiatku je vyšetrenie u psychiatra, ktorý zistí, či je daný človek závislý na alkohole alebo nie. Ak sa ukáže, že vinník nie je závislý, ide k dopravnému psychológovi na 4 skupinové sedenia + 1 individuálne. Tam sa postupne prejde technickými a legislatívnymi záležitosťami, ľudia si navzájom porozprávajú svoje príbehy, naučia sa o vplyve alkoholu na človeka, pozrú si následky reálnych nehôd a búrajú sa mýty. Cieľom nie je to, aby boli abstinenti, ale aby pili rozumne a bezpečne. Všetko sa končí certifikátom, ktorý musí človek predložiť než mu vrátia vodičský preukaz.
Je možné, že sa človek závislý od alkoholu naučí normálne fungovať aj v stave opitosti, tzn. že nepredstavuje hrozbu pre ostatných?
Nie.
Ako by ste osobne riešili problém s alkoholom za volantom?
Edukáciou. Systematickou, nie nárazovou, keď sa niečo stane. Keď niečo učíme na odbornom poradenstve, už je neskoro. Treba začať od žiakov v škole.
