Ako motoristický novinár každý týždeň testujem iné nové auto a za niekoľko rokov praxe mám skúsenosť s takmer všetkými značkami áut predávanými na slovenskom trhu. Jedna z vecí, ktoré sa na nových automobiloch stala v uplynulých rokoch štandardom, je dotykový displej infotainentu. V nižšej triede je síce obyčajne stále za príplatok, ale nižšia stredná trieda už dokáže ponúknuť nielen rozmerné displeje v základnej výbave, ale aj dobrú funkčnosť s prepracovanou konektivitou.
Dotykové displeje v autách nepochybne sú atraktívne na používanie a dizajnérom dávajú voľné ruky v navrhovaní interiéru, pretože rušia potrebu používania mechanických tlačidiel. Teoreticky umožňujú využiť vzniknutý priestor na odkladacie plochy, bezdrôtové nabíjačky pre mobily a podobne.
Za problém ale považujem to, keď sa z minimalizmu stáva štandard a je uplatňovaný na úkor ergonómie a bezpečnosti.
Niektoré automobilky postavili dotykový displej do pozície univerzálneho ovládacieho panela pre takmer všetko, vrátane klimatizácie, čo núti vodiča venovať viac pozornosti obrazovke. Nastaviť klimatizáciu si predtým vyžadovalo iba nahmatanie ovládača po pamäti a naslepo, teraz je vodič nútený pozrieť sa z cesty na displej.
Ani to by ale nutne nemusel byť problém, ak je dobre prepracovaná ergonómia ovládania. Napríklad značky ako Mercedes-Benz, BMW a VW veľmi dobre rozumejú tomu, že hoci je dotykové-senzorové ovládanie budúcnosťou, je potrebné zohľadňovať aj jeden z najdôležitejších ľudských zmyslov - hmat.
Preto sú ich panely ovládania klimatizácia dotykové, ale majú jednotlivé tlačidlá fyzicky oddelené, vnorené alebo vyvýšené. Vďaka tomu je ich ovládanie značne jednoduhšie aj bez pozerania sa.
Lenže nové Mercedesy už aj tento koncept pozmenili a napríklad nová Trieda S a Trieda EQS majú obrovskú dotykovú obrazovku na stredovej konzole - avšak ovládanie klimatizácie na dosah vodičovych prstov bez toho, aby ovládaniu musel venovať zvýšenú pozornosť.
Prečítajte si aj:
Okrem toho majú niektoré tlačidlá haptickú spätnú väzbu, teda vibráciami imitovanú odozvu na stlačenie, čo opäť prospieva ergonómii.
Opakom sú niektoré automobilky koncernu PSA (Stellantis) alebo aj SEAT/CUPRA. Tie unifikovali ovládanie klimatizácie do plochého, relatívne malého a vysoko uloženého displeja, ktorý núti vodiča venovať zvýšenú pozornosť obrazovke:
Je to o zvyku, samozrejme, ale tieto automobily prichádzajú s celkom novým a pritom zásadným nedostatkom - pomalým systémom.
Evidentne slabšie procesory alebo menej operačnej pamäte spôsobujú, že reakcie systému na akékoľvek podnety od vodiča sú nápadne oneskorené. Keď už vodič musí ovládať funkcie cez dotykový displej, ten by mal reagovať okamžite a s dostatočnou spätnou väzbou.
No a spätná väzba je tu nulová, pretože riešenie od PSA nepodporuje haptickú odozvu. Jedinou je zvuk, ktorý je však mierne oneskorený tiež a navyše vychádza z reproduktorov, neevokuje teda dojem stlačenia virtuálneho tlačidla.
Všetky automobilky by mali venovať podstatne viac pozornosti ergonómii ovládania svojich infotainmentov a klimatizácií. Dotykové displeje nie sú zlo, ale je ich potrebné používať správne a s dostatočnými kompenzačnými technológiami, ako je hmatová odozva a fyzické oddeľovanie senzorových tlačidiel. Samozrejme, s tým má ísť ruka v ruke ovládanie tlačidlami na volante, ktoré by takisto mali byť skôr mechanické ako senzorové.
Aké sú teda základné požiadavky na ergonómiu a bezpečnosť, ak máme niektoré funkcie ovládať cez dotykové displeje?
- Fyzické oddelenie jednotlivých tlačidlel (reliéf, medzery, vyvýšenie, vnorenie)
- Citlivosť tlačidiel až na dôraznejšie stlačenie, nie na letmý dotyk
- Hmatateľná odozva na úspešné použitie tlačidla (napr. vibračná), prípadne zvuková s dostatočným dôrazom a zdrojom v blízkosti tlačidla
- Dokonalá čitateľnosť displeja aj na priamom slnečnom svetle
- Okamžité reakcie systému na stlačenie virtuálneho/senzorového tlačidla
- Dostupnosť dôležitých tlačidiel na dosah ruky vodiča bez potreby jej vystierania
- Senzorové tlačidlá majú byť osvetlené, resp. majú mať podsvietené aspoň piktogramy označujúce ich funkciu
Sme svedkami toho, že automobilky s cieľom dosahovania moderného minimalizmu nútia vodiča venovať neprimerane veľa pozornosti ovládaniu systémov. Pokrok nezastavíme a nemá zmysel proti nemu bojovať, čo ale zmysel má, je upozorňovať automobilky na to, že nám na ergonómii a bezpečnosti záleží, že mechanické tlačidlá sú častokrát nenahraditeľné a hoci je minimalizmus moderný, prím má stále zohrávať práve praktická stránka používania.
