Diaľnica postavená omylom. Štátu zostalo 750 miliónov, postavil iba 6 km
Prečo sa táto diaľnica namiesto dlhoročnej prípravy postavila tak rýchlo? Niečo tu nesedí. Za normálnych okolností predsa posudzovanie vplyvov, výkup pozemkov, povoľovanie, hľadanie peňazí a ďalšie činnosti brzdia veľké dopravné projekty. Začiatkom 90. rokov však v Európe vznikol diaľničný úsek za okolností, ktoré pôsobia viac ako zvláštne.
Vodiči prechádzajúci švédskym regiónom Värmland majú pocit, že sa na chvíľu ocitli na úplne inej ceste. Najskôr dlho šoférujú na bežných okresných cestách a zrazu sa pred nimi objaví plnohodnotná diaľnica. Lenže prekvapenie netrvá dlho. Po približne šiestich kilometroch sa diaľnica skončí. Ešte zvláštnejší je dôvod, prečo táto rýchlocesta vznikla.
Zostali peniaze, diaľnica sa im zdala ako dobrý nápad
Príbeh sa začal začiatkom 90. rokov. Švédsko vtedy prechádzalo hospodársky komplikovaným obdobím a veľké investície do dopravnej infraštruktúry neboli samozrejmosťou. Škandinávska krajina mohla skrachovať, ak by neprijala reformy a ich súčasťou bolo aj šetrenie na nákladoch.
Napriek tomu mala tamojšia správa ciest voľné financie, pôvodne mala diaľnica vzniknúť inde. Daný projekt sa však nakoniec nerealizoval a podľa expertov zostalo k dispozícii približne 750 miliónov švédskych korún (pri dnešnom kurze ide o 66,39 milióna eur).
Namiesto toho, aby peniaze zostali nevyužité, začal štát hľadať možnosti, ako ich investovať. Jedným z nápadov bol región Värmland a oblasť neďaleko mesta Karlstad, kde sa stretávajú významné európske cesty E18 a E45. Výsledkom bol nezvyčajný diaľničný úsek, ktorý vznikol medzi oblasťami Segmon a Slottsbron.
Šesť kilometrov a potom koniec
Stavba sa začala v roku 1991 a hotová bola v roku 1995. Vzniklo šesť kilometrov diaľnice. Z dnešného pohľadu môže pôsobiť absurdne, že taký krátky úsek dostal parametre diaľnice. V tom čase však existoval dopravný problém, ktorý mala nová cesta vyriešiť.
Cestná doprava prechádzala cez Segmon a obec fungovala ako úzke hrdlo. Kamióny aj osobné autá jazdiace po E18 a E45 sa miešali s miestnou dopravou a vytvárali dopravné zápchy.
Nová cesta presmerovala tranzit mimo zastavaného územia. Premávka v obci výrazne klesla a zároveň sa skrátil čas potrebný na prejazd danou oblasťou. Hoci spôsob vzniku diaľnice vyznieva kuriózne, stavba nebola úplne zbytočná. Určite však môžeme skonštatovať, že bola nekoncepčná s ohľadom na to, čo sa udialo potom.
Diaľnica mala pokračovať
Šesť kilometrov nemalo zostať „osamotených“ navždy. Po dokončení úseku sa počítalo s tým, že naň neskôr nadviažu ďalšie kilometre modernej cesty. To sa však nestalo. Diaľnica dokončená v roku 1995 už nedostala žiadne pokračovanie.
Vznikol tak kontrast. Vodič sa z bežnej cesty dostane na široký diaľničný úsek, zrýchli a o niekoľko minút sa cesta opäť zmení. Cestná komunikácia má v Európe dodnes povesť jedného z najzvláštnejších diaľničných projektov.
Pre obyvateľov Segmonu však išlo o výraznú zmenu k lepšiemu. Tranzitná doprava sa presunula mimo centra, zmizla časť kolón a cesty v obci zostali podstatne pokojnejšie. Jeden z politikov, ktorí sa v tom čase o investíciu usilovali, neskôr uviedol, že región má z diaľničného úseku úžitok dodnes.
Navyše, po viac ako 30 rokoch sa schyľuje k zmene. Príbeh krátkej diaľnice sa ešte nemusí skončiť. Švédske dopravné úrady podľa najnovších zistení opäť pripravujú rozvoj zanedbaných úsekov ciest v tomto regióne. Po viac ako troch desaťročiach tak existuje šanca, že osamotený diaľničný úsek jedného dňa konečne dostane pokračovanie.
Viacero krátkych úsekov, ktoré pôsobili bizarne
Švédsko pritom ani zďaleka nie je jedinou krajinou, kde vznikla cesta, ktorá dlhé roky pôsobí, akoby ani nikam poriadne neviedla.
Zaujímavým príkladom je takisto britská diaľnica M65. Jej prvý úsek pri Burnley otvorili v roku 1981, ďalšie časti však pribúdali iba postupne. V 80. rokoch tak existovala séria krátkych diaľničných úsekov, ktoré nevytvárali pre vodičov plnohodnotné spojenie so zvyškom diaľničnej siete.
Miestni preto M65 prezývali „cesta do nikam“. Až v decembri 1997, teda po približne 16 rokoch, otvorili chýbajúce spojenie smerom na Preston a M65 získala napojenie na cesty M6 a M61.
Komunistický projekt, ktorý zastavili
Ešte ambicióznejší príbeh nájdeme v Poľsku. V 70. rokoch začali komunisti pripravovať diaľničné spojenie medzi Poznaňou a Varšavou, ktoré dostalo prezývku „Olimpijka“. Projekt súvisel aj s plánovaným spojením smerom na Moskvu pred olympijskými hrami v roku 1980.
Stavbu však ovplyvnila hospodárska kríza. Jej časť pri Varšave zostala opustená vrátane nedokončených násypov, mostov a ďalších stavebných objektov. Až o desaťročia neskôr sa časť pôvodnej trasy stala súčasťou diaľnice A2, ktorú poznajú aj slovenskí vodiči jazdiaci u našich severných susedov.
Cesta do nikam, zabudli na most
Príklad zvláštneho prístupu k výstavbe cestnej infraštruktúry nájdeme aj na americkej Aljaške. Štát tam nechal postaviť cestu na ostrove Gravina, ktorá mala privádzať autá k plánovanému mostu. Most sa však nakoniec vôbec nepostavil.
Na cestu sa napriek tomu minulo viac ako 25 miliónov dolárov a jej koniec zostal na mieste, kde mal pokračovať budúci most. Americké médiá aj miestni obyvatelia ju preto začali tiež prezývať „cesta do nikam“.
Podobné príbehy zo Slovenska ukazujú, že dopravné stavby nie vždy dopadnú podľa pôvodných plánov. Niekedy chýbajú peniaze na pokračovanie, inokedy sa projekt zmení alebo úplne zruší.
Možno si spomeniete na to, ako pri Skalitom postavili približne trojkilometrový úsek diaľnice D3 smerom k poľskej hranici roky pred tým, ako naň nadviazala zvyšná diaľnica. Hotová cesta tak na slovenskej strane končila „na lúke“ a vodiči ju nemohli využívať. Za približne 87 miliónov eur zostala roky zakonzervovaná a na svoje využitie čakala až do roku 2017, keď otvorili úsek zo Svrčinovca.
Zdroj: dagensps.se
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
