TEST Peugeot 2008: Na roadtripe? 6 dní, 2765 km, jeden strach, jedna panika a luxus za milióny
Tretí deň
Peugeot, malá panika v Nice a Monako
Ráno tretieho dňa sme sa zbalili, naložili veci do Peugeotu 2008 a vyrazili. Tentoraz však nešlo iba o presun z bodu A do bodu B. Deň predtým som si počas potuliek po Riviére všimol niekoľko miest, ktoré by sa perfektne hodili na nafotenie auta. A keďže sme mali Peugeot 2008 stále pri sebe, bola by škoda túto príležitosť nevyužiť.
Prvou zastávkou bola krásna pláž pri pobrežnej ceste medzi Nice a Antibes. More, cesta kopírujúca pobrežie a Peugeot zaparkovaný v tomto prostredí jednoducho fungovali. Fotenie nám pritom nezabralo veľa času. Pár záberov, zmena uhla, ešte niekoľko fotografií a mohli sme pokračovať.
Druhé miesto sme si vyhliadli v Antibes. Tentoraz sme zamierili k prístavu, kde už atmosféru tvorili luxusné lode. Peugeot medzi nimi pôsobil trochu ako návštevník z iného sveta, čo však fotografiám vôbec neprekážalo. Práve naopak. Kontrast bežného crossoveru s luxusnými jachtami mal svoje čaro.
Po krátkom fotení sme sa vydali späť smerom na Nice a následne ďalej na Monako. A práve pri prejazde po nábreží v Nice mi prvýkrát za celý pobyt napadla otázka, na ktorú som dovtedy vôbec nemyslel. Emisná zóna. A čo bolo horšie, napadlo mi to v momente, keď sme už podľa všetkého boli v jej priestore. Tabuľka, ktorá na zónu upozorňuje, na mňa nepôsobila práve ako informácia určená zahraničnému motoristovi. Bola pomerne malá a bez znalosti miestnych pravidiel som si v tej chvíli nebol úplne istý, čo vlastne znamená.
Peugeot 2008 v prístave mestečka Antibes.
A potom som si všimol policajtov. Kúsok od nás práve riešili nejaké staršie Audi A8. A mozog začal pracovať na plné obrátky. Je to kvôli emisnej zóne? Kontrolujú nálepky? A čo my? V aute nastalo chvíľu ticho a ja som začal premýšľať, či sme si práve nezarobili na nepríjemnú francúzsku pokutu.
Nasledovalo klasické cestovateľské pátranie. Hľadanie informácií, overovanie pravidiel a postupné upokojenie situácie. Našťastie sme pri jazde v Nice pre náš Peugeot nepotrebovali francúzsku emisnú známku Crit’Air. Pocit úľavy bol v tej chvíli celkom výrazný. Človek môže mať všetko naplánované, skontrolované diaľničné známky, mýto aj trasu, ale potom ho dokáže rozhodiť jedna malá tabuľka pri ceste.
A tak sme mohli pokračovať. Z Nice sme zamierili na východ smerom k Monaku. Cesta popri pobreží patrí sama osebe medzi zážitky. Jedným z miest, ktoré sa oplatí zaradiť do itinerára, je aj Eze, malebná dedinka vystavaná na kopci nad morom. My sme ju však tentoraz museli vynechať. Čas je na roadtripe neúprosný a keď chcete za jeden deň stihnúť Monako, jednoducho nemôžete zastaviť všade.
Do Monaka sme teda pokračovali bez prestávky. A hneď po prekročení hranice prišla ďalšia vec, na ktorú sa oplatí myslieť. Monako nie je členom Európskej únie, a preto sa naň nevzťahujú všetky pravidlá roamingu tak, ako sme zvyknutí v krajinách EÚ. A tu si treba dať pozor najmä na operátora.
Pri Orange by roaming v Monaku mohol znamenať pomerne nepríjemné poplatky. Telekom bol v našom prípade podstatne ústretovejší a klasický roaming sme nemuseli riešiť. Keďže sme nechceli riskovať žiadne prekvapenie na účte, jednoducho sme celý deň fungovali cez jeden zdieľaný hotspot. Nebolo to nijako dramatické. Len sme si museli dávať pozor, aby telefóny nezačali svojvoľne využívať inú sieť.
Parkovanie? Radšej garáž
Monako je krásne, ale pre vodiča má jednu zásadnú nevýhodu. Ak ho chcete skutočne spoznať, auto vám veľmi nepomôže. Parkovanie na ulici je komplikované, miest je málo a pri pohľade na tunely, serpentíny, hustú premávku a množstvo áut sme si povedali, že nemá význam skúšať šťastie. Zaparkovali sme preto hneď v prvej platenej garáži za hranicou s Francúzskom. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí dňa. Navyše sme pri parkovaní dostali desať bezplatných lístkov na autobus. Z našej garáže dokonca premávali dve linky, takže sme nemuseli riešiť ani presun do centra.
Auto zostalo bezpečne zaparkované a my sme sa nechali odviezť priamo do centra diania. A tak poviem, už samotná cesta autobusom, kde má vodič niekedy len centimetre na zatočenie, vie byť zážitkom.
Monte Carlo: keď je parkovisko lepšie ako autosalón
A potom prišlo Monte Carlo. Prvé, čo človeka udrie do očí, nie sú ani kasíno, ani luxusné hotely. Sú to autá. Námestie pred kasínom pôsobilo chvíľami ako živý katalóg automobilového priemyslu. Mercedesy, Rolls-Royce, športové Ferrari, Bentley a ďalšie autá, ktoré poznáte skôr z internetu než z bežnej ulice. A potom sme si všimli Volkswagen Passat B6.
Úplne obyčajný Passat. Cudzia posádka v ňom chvíľu stála medzi autami, ktoré stáli cenovo asi niekoľko svetelných rokov nad ním. Vedľa neho sa objavovali stroje typu Mercedes SLR McLaren a Passat tam pôsobil tak trošku zvláštne alebo úsmevne.
Samotné Casino de Monte-Carlo sme si, samozrejme, nemohli nechať ujsť. Naša návšteva však bola skôr rýchlou prehliadkou interiéru než pokusom o zbohatnutie. Chceli sme vidieť, ako vyzerá miesto, ktoré pozná prakticky celý svet z filmov a fotografií.
A keď už sme boli vo vnútri, bolo jasné, že Monte Carlo si na luxuse naozaj zakladá. Každý detail pôsobí honosne a človek má pocit, že sa na chvíľu ocitol v inom svete.
Monako z pohľadu chodca
Po prehliadke kasína sme opäť nabrali silu do nôh a vyrazili smerom do centra. Tentoraz už bez autobusu. Monako je totiž malé, ale rozhodne nie ploché. A niektoré presuny sa veľmi rýchlo zmenia na slušný výšľap.
Prešli sme si aj niektoré úseky, po ktorých sa počas Veľkej ceny Monaka preháňajú monoposty Formuly 1. Na normálnej ceste pôsobia úplne obyčajne. Keď však človek vie, že práve tu jazdia monoposty rýchlosťami, pri ktorých nemajú priestor na jedinú chybu, začne sa na zákruty a obrubníky pozerať úplne inak.
Monako navyše patrí medzi obľúbené filmové lokality. Luxusné ulice, kasíno, prístav a dramatické prevýšenia jednoducho ponúkajú kulisy, ktoré filmári nemusia prakticky nijako prikrášľovať.
Na takejto autoškole by som chcel aj ja robiť vodičák 🙂
Počas našej prechádzky sme však narazili aj na trochu inú atmosféru. V uliciach bolo vidieť zvýšenú prítomnosť polície, ktorá dohliadala na poľských futbalových fanúšikov. V Monaku sa totiž hral zápas Górnik Zabrze – AS Monaco a policajti mali evidentne plné ruky práce s tým, aby mali situáciu pod kontrolou.
My sme sa do diania nijako nezapájali. Len sme sledovali, ako sa policajti presúvajú ulicami a ako sa z luxusného turistického mesta na chvíľu stáva aj miesto s poriadne živou futbalovou atmosférou.
Potom sme sa už len túlali ulicami, nasávali atmosféru a postupne si uvedomovali, aké zvláštne miesto Monako vlastne je. Na pár kilometroch štvorcových tu vedľa seba existujú luxusné hotely, kasíno, prístav plný jácht, bežná mestská doprava, historické uličky, monoposty Formuly 1 a autá za státisíce či milióny eur.
Ešte sa na moment vrátim k autám. Áno, stretnúť môžete naozaj vychytené kusy. Dokonca proti sebe v úzkej uličke som na odchode míňal Bugatti W16 Mistral, ktoré ostalo poslušne stáť a ja som na 2-3 centimetre škrtal skoro plot alebo pekelne drahé Bugatti ale tiež extrémne zachovalé BMW 3 E36 vo verzii Coupé, či krásny Peugeot 406 Coupé v dokonalom stave.
Z Monaka sme sa presunuli do Mentonu, o tom však až na ďalšej strane.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
