O 4:50 odstavili 8-miliónovú krajinu. Stojace autá, policajtov zaskočili vodiči
Večer zaparkujete auto podľa pravidiel, ktoré poznáte celý život, a ráno už musíte jazdiť po opačnej strane cesty. Toto zažili obyvatelia Švédska 3. septembra 1967. Ich stojace autá vstúpili do histórie ako Dagen H (deň H), pričom písmeno H pochádza zo švédskeho výrazu högertrafik, teda pravostranná premávka.
Už o pár dní si budeme pripomínať 59 rokov od uplynutia tejto udalosti. Švédi dovtedy jazdili vľavo. V krajine žilo zhruba 8 miliónov ľudí, dnes už ide o necelých 11 miliónov osôb.
Problémom bolo, že okolité štáty kontinentálnej Európy používali pravostrannú premávku. Navyše, množstvo áut vo Švédsku už malo volant na ľavej strane, čo pri jazde vľavo komplikovalo najmä predbiehanie a výhľad na protiidúce vozidlá.
Neskoršia odborná analýza vypočítala, že zosúladenie strany premávky s usporiadaním vozidiel znížilo riziko nehôd, zranení a úmrtí približne o 30 percent.
Stojace autá o 4:50
Prechod na iný formát premávky bol naplánovaný s presnosťou na minúty. Už od jednej hodiny ráno platil pre väčšinu šoférov zákaz jazdy. Výnimku mali napríklad autobusy, taxíky, záchranné zložky a vozidlá zapojené do príprav na túto zmenu. V niektorých veľkých mestách boli obmedzenia ešte prísnejšie a začali už predchádzajúci deň.
Potom prišiel najdôležitejší okamih. O 4:50 dostali všetky vozidlá na cestách (s výnimkou vyslovene akútnych prípadov) príkaz zastaviť. Vodiči následne opatrne prešli z ľavej strany vozovky na pravú a znovu zostali stáť. Presne o 5:00 dostali čiastočné povolenie pokračovať.
Švédsko bolo od tej chvíle krajinou s pravostrannou premávkou. Pre bežnú verejnosť sa cesty na väčšine územia znovu plnohodnotne otvorili o 6:00.
Mali jedinú noc, 350-tisíc značiek začali montovať skôr
Desaťminútový manéver bol iba posledným krokom veľkej operácie pripravovanej približne štyri roky. Pracovníci museli premiestniť alebo vymeniť približne 350-tisíc dopravných značiek. Len v Štokholme ich bolo okolo 20-tisíc. Stojace autá ich tak nerušili pri práci.
Vo Veľkej Británii sa naľavo jazdí dodnes
Meniť bolo potrebné aj križovatky, vodorovné značenie, semafory či autobusové zastávky. Nové značky boli vopred namontované a zakryté, aby ich pracovníci mohli vo vhodnej chvíli iba rýchlo odkryť. Staré dopravné značenie naopak zmizlo.
Problémom však zostávali autobusy. Dvere, cez ktoré ľudia dovtedy vystupovali správne smerom k chodníku, sa po zmene premávky mohli ocitnúť na nesprávnej strane. Málokto vie, že Švédsko preto nakúpilo viac ako tisíc nových autobusov a približne 8-tisíc starších upravilo tak, aby mali dvere na oboch stranách.
Do ulíc poslali tisíce policajtov a vojakov
Švédsko nič nenechalo na náhodu. Staré správy hovoria približne o 6 000 policajtoch a 2 000 vojakoch, ktorí dohliadali na priebeh zmeny. Pomáhali im desaťtisíce ďalších ľudí vrátane školských dopravných hliadok a dobrovoľníkov. Celkovo bolo v teréne približne 150-tisíc dobrovoľníkov.
Stojace autá čakajúce na pokyn štátu však nestačili. Vodičov pripravovala na zmenu rozsiahla informačná kampaň. Švédsko používalo charakteristické logo s veľkým písmenom H a čas prechodu bol vysielaný aj prostredníctvom rádia. Na cestách sa po zmene navyše jazdilo pomalšie, aby mali ľudia čas zvyknúť si na nové pravidlá.
Všetci čakali chaos. Stal sa opak
Najväčšou obavou boli nehody. Milióny ľudí mali zo dňa na deň zmeniť návyky budované celé desaťročia. Očakávaný dopravný chaos, ktorý mal nastať, keď sa stojace autá znovu pohnú, sa však nedostavil.
Švédske múzeum dopravnej histórie uvádza, že prechod prebehol bez očakávanej paniky a počas zvyšku roka výrazne klesol počet smrteľných nehôd. Za celý rok 1967 evidovalo Švédsko o 236 obetí cestnej premávky menej než rok predtým.
V deň zmeny bolo hlásených 157 menších nehôd, pričom pri 32 z nich došlo k zraneniam. Ani nasledujúci pracovný deň nepriniesol dopravnú katastrofu. V pondelok zaznamenali 125 nehôd, zatiaľ čo počas predchádzajúcich pondelkov ich bývalo 130 až 198. Policajti zostali zaskočení z tohto vývoja.
Jedným z vysvetlení boli práve obavy vodičov. Ľudia vedeli, že robia niečo úplne nové, a preto jazdili nezvyčajne pomaly a opatrne. Tento efekt však nevydržal navždy. Po približne šiestich týždňoch sa počet poistných udalostí vrátil bližšie k normálu a do roku 1969 sa nehodovosť dostala približne na úroveň spred zmeny.
Dagen H nebol iba bizarným experimentom. Stojace autá boli začiatkom a Švédsko následne dokázalo počas jediného rána zmeniť jeden zo základných návykov miliónov účastníkov cestnej premávky. O 4:50 krajina zastala, pretože keď nejazdia autá, nefunguje ani ekonomika. O desať minút neskôr sa opäť všetko rozbehlo, no tentoraz už po pravej strane.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
