Autá sa vypínali počas jazdy. Veľká automobilka zatajila chybu s kľúčom, zomrelo 124 ľudí
Stačilo, aby sa kľúč v zapaľovaní počas jazdy nepatrne pohol. Motor mohol zhasnúť a vodič sa ocitol v aute, ktoré sa správalo úplne inak ako niekoľko sekúnd predtým. Horšie bolo, že problém mohol ovplyvniť aj fungovanie bezpečnostných systémov.
Nešlo pritom o niekoľko chybných kusov. Zvolávacia akcia sa napokon týkala približne 2,6 milióna áut po celom svete a škandál sa stal jednou z najznámejších bezpečnostných káuz automobilového priemyslu.
Za problémom stál americký koncern General Motors, ktorý nie je pre Slovákov neznámy. Dlhé roky u nás pôsobil prostredníctvom značiek Opel a Chevrolet. Automobilka Chevrolet sa z európskeho trhu stiahla už v polovici minulého desaťročia. V roku 2017 došlo k ďalšej zmene, keď GM predalo značku Opel.
Faktom je, že zamestnanci GM vedeli o problémoch so spínacou skrinkou roky predtým, ako automobilka vo februári 2014 začala zvolávať prvé vozidlá.
Zvolávačka prišla neskoro
Prvé signály sa objavili dávno pred vypuknutím škandálu. Problém sa týkal spínacej skrinky zapaľovania, ktorá mala príliš malý odpor. Za určitých okolností sa preto kľúč mohol počas jazdy dostať do nesprávnej polohy a motor vtedy zhasol.
To samo osebe predstavovalo bezpečnostné riziko. Vodič mohol prísť o posilňovanie riadenia a bŕzd, takže ovládanie auta bolo podstatne náročnejšie. Ešte vážnejšia situácia však mohla nastať pri následnej nehode. Prepnutie zapaľovania mohlo ovplyvniť elektrické napájanie bezpečnostných systémov. Pri náraze potom hrozilo, že sa neaktivujú airbagy.
Problém sa spájal predovšetkým s menšími modelmi koncernu vyrábanými pod viacerými značkami. Patrili medzi ne Chevrolet Cobalt, Chevrolet HHR, Pontiac G5, Pontiac Solstice, Saturn Ion či Saturn Sky.
O probléme vedeli už v roku 2005
Časová os prípadu spôsobila po vypuknutí kauzy v Spojených štátoch obrovský rozruch. Informácie o problémoch so spínacou skrinkou totiž v General Motors existovali už v roku 2005. Automobilka v nasledujúcich rokoch riešila jednotlivé prípady a technické možnosti úpravy. Napriek tomu trvalo až do roku 2014, kým prišla veľká zvolávacia akcia.
Nasledovalo vyšetrovanie, vypočúvania v americkom Kongrese a otázky, prečo dokázal takýto závažný bezpečnostný problém prechádzať vnútornými procesmi jednej z najväčších automobiliek sveta tak dlho.
Interné vyšetrovanie GM následne odhalilo vážne zlyhania vo fungovaní firmy. Automobilka prepustila 15 zamestnancov a ďalších päť disciplinárne potrestala.
Úprava mala stáť iba 57 centov
Ešte väčšiu pozornosť vzbudila cena jednej z diskutovaných technických zmien. Počas vyšetrovania sa objavil interný dokument, podľa ktorého mala jedna z navrhovaných úprav zvýšiť náklady približne o 0,57 dolára na jedno vozidlo (v prepočte na dnešný kurz ide o 49 eurocentov).
Toto číslo sa následne stalo jedným zo symbolov celej kauzy. Neznamená však, že sa General Motors rozhodol neopraviť smrteľnú chybu preto, aby ušetril 57 centov na aute. Takéto vysvetlenie by celý prípad príliš zjednodušovalo.
Dokumenty ukázali, že problém sa riešil dávno pred zvolávacou akciou a náklady boli pri jednej z navrhovaných zmien predmetom diskusie. Po odhalení celého prípadu však pôsobila suma 57 centov kontroverzne, najmä vzhľadom na následky.
Zvolávačka zasiahla 2,6 milióna áut
General Motors začal vo februári 2014 zvolávať vozidlá pre chybnú spínaciu skrinku. Rozsah akcie sa následne zväčšoval a celosvetovo dosiahol približne 2,6 milióna automobilov. Vodiči dostali nové diely, ktoré mali odstrániť riziko samovoľného pohybu spínača. Zároveň sa však začal riešiť oveľa závažnejší problém. Otázkou bolo, koľko nehôd a obetí mohlo s chybou súvisieť.
Prvé čísla boli výrazne nižšie ako tie, ktoré sa objavili neskôr. General Motors spočiatku spájal chybu s 13 úmrtiami. Automobilka následne vytvorila osobitný kompenzačný fond pre obete a ich rodiny. Po preskúmaní jednotlivých prípadov sa konečné číslo dostalo podstatne vyššie.
S chybou spojili 124 úmrtí
Kompenzačný program napokon uznal 124 úmrtí súvisiacich s chybnou spínacou skrinkou. Okrem smrteľných nehôd boli uznané aj prípady vážnych zranení.
Rozdiel medzi pôvodne uvádzanými 13 obeťami a konečným počtom ukázal, aké ťažké bolo spätne určiť rozsah problému. Pri starších nehodách totiž nemuselo byť na prvý pohľad zrejmé, že ich priebeh mohol ovplyvniť práve spínač zapaľovania.
Vodič mohol stratiť kontrolu nad autom a havarovať. Až neskôr sa začali jednotlivé prípady preverovať s ohľadom na spoločný technický problém. Z chyby jednej relatívne malej súčiastky sa tak stala kauza spojená s miliónmi vozidiel a viac ako stovkou potvrdených obetí.
Automobilka vyplatila 900 miliónov dolárov
Dôsledky sa pre General Motors neskončili opravou áut. Prípad začali vyšetrovať americké úrady a automobilka nakoniec v roku 2015 uzavrela s americkým ministerstvom spravodlivosti dohodu. Jej súčasťou bolo prepadnutie sumy 900 miliónov dolárov v prospech štátu, uviedla televízia BBC.
Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že automobilka nedokázala včas oznámiť bezpečnostnú chybu regulátorovi a zavádzala spotrebiteľov takmer 2 roky.
Výrobcovia pritom zvolávajú milióny vozidiel aj dnes a samotná existencia chyby auta ešte nemusí znamenať veľkú kauzu. V prípade GM sa však vyšetrovanie do veľkej miery sústredilo aj na to, ako dlho firma o probléme vedela a ako s týmito informáciami naložila.
Kauza zároveň ukázala, že ohrozenie života na cestách nemusí spôsobiť chyba motora, bŕzd ani komplikovanej elektroniky. V tomto prípade stačila jedna súčiastka, pre ktorú sa spustila jedna z najväčších automobilových afér. Keďže zvolávacia akcia pre 2,6 milióna áut prišla až po tom, čo sa problém v rôznych podobách objavoval celé roky, automobilka GM musela riešiť problémy, ktoré sa znásobili.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
