Prečo majú autobusy motor vzadu? Možno ste to netušili
Kto denne cestuje mestskou hromadnou dopravou, sotva rieši, kde má čo autobus umiestnené. Pritom práve jeho presun z prednej časti dozadu zásadne zmenil pohodlie cestujúcich. Prvé autobusy vznikali na podvozkoch nákladných áut, motor sedel hneď pri vodičovi a hnací hriadeľ sa ťahal takmer celou dĺžkou vozidla. Takéto riešenie bolo lacné a mechanici ho dôverne poznali.
Neprehliadnite: Prestali sme prezúvať. Čakáme na prvý sneh alebo je v tom niečo iné?
Tým sa však výhody vyčerpali. Motor pri vodičovi hučal a v lete maximálne tak vyhrieval kabínu, kým dlhý hriadeľ bránil tvorbe rovnej podlahy. Cestujúci tak pri nástupe zdolávali hneď niekoľko schodov. Presun pohonu dozadu nemal len zlepšiť ovládateľnosť, ale tiež uvoľniť priestor. Motor s prevodovkou pri hnanej náprave umožnili znížiť podlahu, pridať dvere pri vodičovi a skrátiť zdržanie sa na zastávkach.
Pokusy so zadným motorom prebiehali už pred druhou svetovou vojnou
Američan Dwight Austin pri modeli Austin Utility Coach vyvinul takzvaný uhlový pohon, vďaka ktorému mohol motor umiestniť priečne vzadu. V roku 1934 ho zamestnala spoločnosť Yellow Coach a získala jeho patent, systém neskôr využíval aj gigant General Motors. Iní výrobcovia skúšali motory pod podlahou, no schody zostali, ako pri maďarských Ikarusoch.
Moderný autobus s motorom vzadu | Zdroj: Pexels
V Európe sa symbolom zmeny stal dvojposchodový Leyland Atlantean, ktorý sa začal vyrábať od roku 1958. Vstup vedľa vodiča dovolil prevádzku bez sprievodcu, keďže lístky kontroloval priamo šofér. Podľa karosérie odviezol 73 až 82 ľudí. Rovnakou cestou išli Daimler Fleetline aj jednopodlažný Bristol RE, ponúkaný vo vysokopodlažnom aj nízkopodlažnom vyhotovení.
Samotný zadný motor však na nízkopodlažný autobus nestačil
Inžinieri nasadili automatickú prevodovku, vzduchové odpruženie a portálové nápravy, vďaka ktorým klesla podlaha až medzi kolesá. Pribudla aj funkcia „kľačania“, ktorá uľahčuje nástup s kočíkom či invalidným vozíkom. Vyvýšená plošina so zadnými sedadlami ukrýva komponenty pohonu a je daňou za nízku podlahu vo zvyšku vozidla.
Historický autobus s motorom vpredu | Zdroj: Pexels
Ani toto usporiadanie však nie je dokonalé. Chladenie vzadu pracuje menej účinne, ťažký zadný previs treba chrániť pred preťažením a ľudia v posledných radoch pociťujú hluk, teplo i vibrácie. Elektrický pohon navyše odstraňuje veľký dieselový motor, no batérie tiež potrebujú svoje miesto. Pod podlahou by zmarili doterajší pokrok, preto putujú na strechu, kde menia ťažisko a zaťaženie náprav. V mestskom autobuse totiž rozhoduje predovšetkým podlaha, ktorá čím je nižšia, tým sa jednoduchšie autobus cestujúcim využíva.
