Ťažné zariadenie a nehoda: Ak do vás narazia zozadu, môžete prísť o stovky eur
Medzi slovenskými vodičmi koluje o ťažných zariadeniach množstvo poloprávd. Mnohí nechávajú kovový hák na aute ako pomyselné brnenie proti chybám vodičov jazdiacich za nimi. Iní zasa žijú v predstave, že akonáhle odpoja prívesný vozík, policajti im na mieste automaticky naparia pokutu, ak ťažné zariadenie okamžite neschovajú do kufra.
Aká je však skutočná realita na slovenských cestách? Slovenská legislatíva a tvrdá prax likvidátorov v poisťovniach hovoria svoje. Trčiace ťažné zariadenie vás síce pri bežnej kontrole nemusí stáť ani cent, no v prípade nehody vás môže vyjsť poriadne draho, a to aj vtedy, ak ste kolíziu vôbec nezavinili.
Čo hovorí slovenský zákon na ťažné zariadenie?
Na Slovensku podmienky technickej spôsobilosti áut striktne upravuje Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Pravidlá sú rozdelené podľa technického typu konštrukcie samotného háku:
-
Odnímateľné ťažné zariadenie (bajonetový systém bez použitia náradia): Ak ním práve neťaháte prívesný vozík alebo napríklad nosič bicyklov, zo zákona musí byť demontované. Ak ho necháte na aute na prázdno, dopúšťate sa technického priestupku. Pokiaľ navyše takto namontovaný hák prekrýva evidenčné číslo (ŠPZ) alebo zadné svetlomety, policajná hliadka vám pri kontrole môže zadržať osvedčenie o evidencii (technický preukaz).
-
Pevné ťažné zariadenie (namontované napevno skrutkami): Tento starší typ sa považuje za stálu súčasť vozidla. Na prázdno s ním jazdiť môžete, keďže na jeho demontáž potrebujete náradie. Podmienkou však je, že musí byť legálne zapísané v technickom preukaze a nesmie zakrývať ŠPZ.
Mnohí vodiči si mylne myslia, že trčiaci hák chráni ich kufor pred poškodením. Z hľadiska deformačných zón auta je to však obrovský omyl.
Ak do vás niekto narazí zozadu a vy ťažné nemáte, plastový nárazník a deformačné výstuhy absorbujú veľkú časť energie nárazu. Ak však máte nasadený pevný kovový hák, celá sila nárazu sa prenesie cez konštrukciu ťažného zariadenia priamo do nosných častí karosérie a podvozku.
Zatiaľ čo zvonku auto po ťukanci vyzerá v absolútnom poriadku, podlaha kufra a nosníky môžu byť kompletne pokrivené. Z banálnej nehody sa tak môže stať totálna škoda alebo extrémne drahá oprava geometrie celého skeletu auta.
Čo na to poisťovňa?
Predstavte si modelovú situáciu. Stojíte na semafore, niekto za vami nedobrzdí a narazí do vás zozadu. Vinník nehody je jasný a priznáva si vinu. Vy však máte na aute neodmontovaný bajonetový hák, hoci v tom čase neťaháte žiadny príves.
Pri obhliadke vozidla v poisťovni vinníka (z jeho PZP) nastane prekvapivý zvrat. Likvidátori poisťovní sa čoraz prísnejšie opierajú o princíp spoluzodpovednosti za zväčšenie rozsahu škody.
Neprehliadnite: Toto sú najčastejšie výhovorky, ktoré poisťovne používajú pri vyplácaní škody na autách
Keďže ste jazdou s nasadeným odnímateľným ťažným porušili slovenský zákon o prevádzke vozidiel, poisťovňa preskúma rozsah poškodení. Ak privolaný znalec alebo interná metodika poisťovne preukáže, že masívne poškodenie podvozka vášho auta (alebo zdemolovanú prednú masku vinníka) spôsobil práve trčiaci kovový hák, ktorý mal byť v tom čase bezpečne uložený v kufri, poisťovňa vám legálne skráti poistné plnenie o 10 % až 30 %. Sumu za opravu ohnutých nosníkov si tak budete musieť doplatiť z vlastného vrecka.
A tam to nekončí. Ak máte na aute dodatočne namontované akékoľvek ťažné zariadenie, ktoré nie je zapísané v technickom preukaze, vozidlo je z hľadiska slovenských zákonov technicky nespôsobilé na jazdu. V prípade nehody od vás dá poisťovňa okamžite ruky preč, hrozí vám takzvaný regres (vymáhanie kompletne celej škody od vás).
Minúta vám zachráni tisíce eur
Zložiť moderné odnímateľné ťažné zariadenie trvá na dnešných vozidlách menej ako minútu. Táto jedna minúta námahy vám však v prípade banálnej nehody na križovatke dokáže ušetriť stovky, ak nie tisíce eur za zničený podvozok a ušetrí vám nekonečné ťahanice s poistnými likvidátormi. Neriskujte zbytočne a ak neťaháte príves, ťažné zariadenie patrí do kufra.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
