TEST: Leapmotor C10 REEV a roadtrip Lago di Garda, alebo prečo naozaj už nikdy viac!
Deň 3 s Leapmotor C10 REEV – Rivoltella, Desenzano del Garda a Peschiera del Garda
Ráno začalo plánom. Treba Leapmotor C10 REEV nafotiť. A nafotiť špinavé auto nie je dvakrát profesionálne. Tak som si našiel ručnú autoumyvárku a auto umyl. Čo čert nechcel, na aute ostali po utretí fľaky od tvrdej vody. Takže bolo nutné auto umyť ešte raz a inak. Tu podala pomocnú ruku talianska babička, odhadom tak 85 rokov stará, ktorá si na ceste umývala svoje auto. Čo bolo celkom úsmevné, aj vzhľadom na pokročilý vek a maju absolútnej antiznalosť taliančiny sme sa pochopili na prvú, dokonca pani vedela podľa evidenčného čísla, že som zo Slovenska. Malá, príjemná a hlavne humorná príhoda zo života za mnou, a poďme fotiť s panorámou hôr.
Leapmotor C10 REEV na pobreží Lago di Garda.
Začínali sme v Rivoltella del Garda. To je malebná časť mesta Desenzano del Garda, ktorá sa nachádza na južnom pobreží jazera Lago di Garda. Je známa svojimi štrkovými plážami, pokojnou atmosférou a výhodnou polohou medzi historickým Sirmione a centrom Desenzana.
Následne sme sa vybrali do mestečka Desenzano del Garda. Mesto je dovolenkovou destináciou v južnej Európe. Priťahuje turistov z bezprostredného okolia vďaka výhľadom na Alpy z južného brehu jazera Garda, trom veľkým plážam (pláž Desenzanino, Spiagga d’Oro a pláž Porto Rivoltella) a 27 veľkým hotelom. Desenzano je srdcom nočného života na južnom brehu jazera Garda s niekoľkými diskotékami a krčmami. Tu sme nachodili bez mála 18 kilometrov pešo, a nevedeli sme sa prestať bažiť. Okrem iného sme si pozreli prístav, pláže či hrad a panorámu nad mestečkom a jazerom Garda.
Večer nasledovalo mestečko Peschiera del Garda. Je to staré antické mesto, ktoré mne počarovalo asi najviac, a to práve vďaka majestátnej pevnosti. Leží na južnom brehu Gardského jazera v mieste, kde z neho vyteká rieka Mincio.
Pevnosť v Peschiere zohrala poprednú úlohu vo väčšine vojenských výprav, ktoré sa uskutočnili v severnom Taliansku po roku 1400, najmä vo výpravách počas napoleonských vojen. Po porážke Napoleona v roku 1815 prechádza Peschiera as ňou veľká časť Benátska a Lombardie do rúk Rakúšanov. Pod ich protektorátom vzniká na území severného Talianska lombardsko-benátske kráľovstvo a rakúske záujmy tu má hájiť tzv. quadrilateral – strategické zoskupenie štyroch pevností (Verona, Legnago, Mantova a Peschiera).
Deň 4 – Strada Della Forra, Limone Sul Garda, Riva Del Garda, Tonale Pass, Gavia Pass a Bormio
Deň 4 sa niesol v znamení cestovania a roadtripov. Vyrazili sme hneď po raňajkách. Ako prvé miesto som si ja vydupal cestou Strada Della Forra. A pritom málo kto o tomto krásnom mieste tuší.
Strada della Forra alebo Sp 38 je opisovaná ako jedna z najkrajších ciest na svete a zároveň je určite najkrajšou panoramatickou cestou na jazere Garda. Práve kvôli úchvatnému výhľadu a serpentínam, ktoré stúpajú na horu s obrazom jazera v pozadí, bola použitá ako kulisa pri natáčaní filmu Quantum of Solace o agentovi 007 Jamesovi Bondovi.
Leapmotor C10 REEV na začiatku Strada della Forra
Úzka a kľukatá trasa dlhá 5,5 km medzi vysokými zvislými skalnými stenami je zdrojom veľkého obdivu pre krajinu, ktorú ponúka. Mala by sa vychutnať pokojným tempom, prechádzať jednu zákrutu za druhou, v malých vozidlách, pretože cesta je úzka. Občas sa na nej nachádza semafor, ktorý povoľuje prejazd jedného jazdného pruhu vozidiel.
Na samom vrchole odporúčam zastaviť sa v dedinke Tremosine v hoteli Paradiso, kde sa nachádza panoramatický výhľad na značnú časť malebného jazera Garda.
Z Tremosine sme sa vybrali do Limone. A práve tu ma prvýkrát prenasledovala myšlienka a strach o stratu ľavého spätného zrkadla a následnú stratu možnosti dostať sa do auta. Úzka obojsmerná cesta, kde sa obchádzajú osobáky a dodávky často na centimetre. A tak sme to zažili aj my. Ja však také výzvy zbožňujem, čiže som si to naplno užil. Mimochodom, až tu som si uvedomil, že Leapmotor C10 nemé vôbec predné parkovacie senzory, len kamery.
Limone je typické gardské letovisko, kde si cez deň môžete dopriať slniečko a kúpanie na krásnych plážach, večer zase príjemné prechádzky a ochutnávku miestnej kuchyne s vašou drahou polovičkou. Čo však nebude asi každému vyhovovať je vysoká hustota ľudí na meter štvorcový. Za našej prítomnosti to bolo miesto s najväčšou koncentráciou ľudí za všetky tieto dni. To však na veci nič nemení, že na promenáde okolo jazera môžete naraziť na olivovníky, agáve, palmy a tiež citrónovníky.
Práve tie dali mestečku svoje meno – Limone. Čo určite navštíviť? Limonaia del Castèl, čo je krásne historické miesto voňajúce po citrónoch, kde sa dozviete viac o histórii pestovania tohto ovocia. Ďalej napríklad Múzeum turizmu alebo Chiesa San Rocco (malý kostolík).
Z Limone nás čakala už len rýchla zastávka v mestečku Riva Del Garda na severe jazera Garda.
Riva del Garda je ako taliančina v pohybe. Melodická, vášnivá, spontánna. Tu sa zlievajú vody rieky Sarca s najväčším talianskym jazerom Lago di Garda. Každé ráno do mesta prichádza vietor Peler, a popoludní ho vystrieda Ora. Ideálne podmienky pre windsurfing, jachting či len letmý tanec vašich vlasov na móle. A naozaj tomu tak je. Za našej prítomnosti sa tu vietor riadne vyšantil. Ak teda hľadáte miesto, kde môžete aktívne na vode športovať, a zároveň oddychovať a snívať, toto miesto je pre vás ako stvorené.
Čas plynie a my sa musíme presúvať do vzdialeného Bormia, kde máme nocľah. Trasy máme na výber 3. My sme zvolili najkratšiu a najzaujímavejšiu, vedúcu cez Tonale Pass a Gavia Pass. Cca 160 km len podľa navigácie trvá cez 3,5 hodiny, ale keďže som chcel fotiť a kochať sa horami, pripravili sme si časovú rezervu.
Leapmotor C10 REEV cestou z Rivy do Bormia.
Doteraz som Leapmotor C10 REEV vnímal ako pohodového spoločníka na kochanie sa malebným pobrežím lemovaným zákrutami, rôznorodými tunelmi, terasami, či vidieckymi cestami. Prichádzajú však zaťažkávacie skúšky v kopcoch. Podvozok? Na stavbu auta a určenie rodinného pohoďáka jednoznačne spĺňa. Riadenie? Tuhosť ako si nastavíte, tak bude, či už jemnejšie, alebo tuhšie. Ja som preferoval to tuhšie a vôbec nie je premotivované. Brzdy? Ostré, s krátkym voľným chodom pedálu, čiže opäť pri akčnejšej jazde chvíľu mi trvalo kým som sa naučil brzdiť presne a citlivo.
Leapmotor C10 REEV a horský priechod Tonale
Prichádzame k nastaveniu auta. Režim Sport bol nastavený prakticky vždy. Avšak ten neovplyvňuje pohon. Na pohon je nutné voliť medzi režimami EV+, EV, Fuel a Power+. Väčšiu časť cesty sme prešli v režime EV+, kde Leapmotor C10 REEV priorizuje jazdu na elektrinu. A tu nastáva problém. Ak zasvieti na prístrojovom paneli batéria na oranžovo, nemôžete čakať, že auto bude mať výkon. Je to síce logické, ale trochu nepraktické.
Na dlhé jazdy teda treba používať režim Fuel a keď chcete z auta vyťažiť maximum, prepnutie do režimu Power+ to určite zabezpečí. Len proste na to musíte myslieť, prepínať, meniť. A to ja nie vždy celkom chcem. Preferujem totiž užívateľskú jednoduchosť.
Režim Power +, spaľovací motor beží nepretržite, aj pri státí vozidla alebo pri jazde z kopca, a aktívne dobíja batériu. V tomto režime je motor vyťažovaný naplno, otáčky sú vysoké a zvuk tomu zodpovedá. Na stúpaniach bolo v tomto režime cítiť, že 50kW spaľovací motor sa zároveň snaží nabíjať batériu o 106.
Derieme sa hore cez Tonale Pass. Jednoznačne najhorší povrch zo všetkých horských priechodov, ktoré sme prešli. Pekné, naozaj, ale s hybridným crossoverom trošku nuda. Následne na zjazde z Tonale sme zabočili na asi tú najkratšiu cestu, ktorú som v živote prešiel – Gavia Pass. Je to 10. najvyšší priesmyk Európy a ja na neho budem do konca života spomínať.
Spočiatku rýchla dvojpruhová kľukatá cestička sa v jednej zákrute zmení na cestu, kde sa sotva obídete s motorkou, nieto ešte s autom. Ak mi ešte raz niekedy niekto povie, že Čertovica je pre neho hrozná, rozhodne mu neodporúčam skúšať tento horský priechod.
Ako sa derieme pomaličky hore do neprehľadných zákrut malou rýchlosťou, doslova krokom, pred zákrutou nám zo strmého svahu skočil muflon. Ešte tak na nás popozeral, že čo tu vlastne chceme. Zelené stromy rýchlo vystriedali skaly.
Derieme sa vyššie, krásny kvalitný asfalt a vonku poriadne prituhuje. Pri jazere bolo miestami cez 30 °C, hore na vrchole skoro 0°C. Prichádzame k posledným zákrutám, opäť nám cestu skrížil muflón s ďalším nechápavým pohľadom. Ešte krátka prestávka na kochanie sa a dobre sme spravili. Tesne pred vrcholom stretáme prvú motorku a minútu na to prvé auto. Už len jeden široký tmavý tunel a sme na vrchole. Pozitívom je, že nebolo potrebné cúvať ani raz a ani raz sa nejako krkolomne vyhýbať. Náhodné časovanie takto na večer teda vyšlo na jednotku.
Nikde nebolo naozaj ani živej duše. Až som si opakovane hovoril, či ideme vôbec správne, či priechod nie je obmedzený, či sa niečo nedeje. Lebo naozaj, dojazdový čas záchranných zložiek nebude 5-10 minút. A to hovorím najmä kvôli cyklistom, ktorých v neprehľadnej zákrute môžete čakať vždy a všade.
Pri talianskych horských priechodoch si vždy overte, či náhodou nie je zatvorený, keďže každoročne 2x počas letnej sezóny sa z dôvodu údržby zatvárajú. Popritom môžu byť na mieste rôzne preteky.
Neostávalo nám už nič iné, len sa spustiť do dnešného cieľa, do mestečka Bormio.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
