Deň 5 Leapmotor C10 REEV – Passo dello Stelvio a návrat na Slovensko
Ráno rýchle raňajky na ubytovaní a presúvame sa pešo k autu. Vonku je poriadna zima. Večer sme ešte pozreli online kamery a počasie na vrchole Stelvia. A trošku nám začalo lepiť. Hlásili sneženie, Leapmotor C10 REEV má už dávno letné gumy, ale že to riskneme. Celú cestu, až na jedno domáce auto schádzajúce z vrcholu, sme nestretli nič.
Mimochodom, spomínané auto bolo cele zasnežené, s vrstvou snehu odhadom 10 cm. Štveráme sa hore, mrholenie vystriedali mraky, a zrazu teplomer ukazuje 0°C. Derieme sa vyššie, pribúda snehu, teplota klesá. Na chvíľu som sa na odstavnej ploche zdržal, kochal sa a rozjímal. Pomaly počas státia a rozjímania nás predbehla nemecká Dacia Sandero a pár motoriek.
Sadáme do auta a derieme sa opäť vyššie. Serpentína za serpentínou a ja som si vôbec neuvedomil, že jazdím v režime EV+, a navyše s limitným nabitím až do momentu, keď som sa na širokom prehľadnom úseku rozhodol predbehnúť spomenutú Daciu. A ako som chcel, tak sa proste nedalo, lebo auto nešlo. Takže naozaj si treba dať pozor na stav nabitia batérie a zvolený jazdný režim.
Leapmotor C10 REEV na priechode Stelvio.
Passo dello Stelvio (2 757 m n. m.) je najvyššie položený horský priesmyk Východných Álp, a druhý najvyšší v Alpách. Hore nás čakalo sneženie, teplota -4°C ale cesty krásne upravené a mokré, čiže perfektne zjazdné. Nesmeli chýbať zastávky na vrcholoch zákrut, kde sme sledovali prejazdy rôznorodých áut a problémy pri prejazde motorkárov. Ešte rýchle fotenie a ideme si užívať tú zaujímavejšiu stranu od vrcholu k mestečku Prato.
My sme mali zas raz šťastie, a stretli iba jeden karavan a tesne pred koncom cestárske auto, ktoré nás s ochotou pustilo pred seba. Jazdecky dokonalá trasa, ktorú môže narušiť iba nadpriemerný ruch, ktorý s vyššou rannou hodinou skutočne rýchlo rástol.
Leapmotor C10 REEV a horský priechod Stelvio.
Bežný život s Leapmotor C10 REEV
Po návrate nám ostalo ešte pár spoločných dní s Leapmotor C10 REEV. Takže poďme skúsiť nabíjanie. Na ľavej strane auta je konektor CCS Combo, identický ako pri čisto elektrickej verzii. Rýchlonabíjanie dosiahlo v teste približne 65 kW, čo je solídny výkon, vyšší ako u väčšiny plug-in hybridov s DC nabíjaním. Zaujímavým bonusom je funkcia vehicle to load, teda možnosť napájať externé spotrebiče z trakčnej batérie.
A ako ho hodnotím? Nie je zďaleka dokonale, ale slúži výborne a je priestranné a pohodlné. Leapmotor C10 REEV je tiež zaujímavé a technicky svojbytné auto. Označenie REEV sedí na architektúru pohonu. Ak jazdíte prevažne kratšie každodenné trasy, ktoré zvládnete na elektrinu, a doma alebo v práci máte kde nabehnúť, C10 REEV vás bude tešiť a poteší aj vďaka nízkym kombinovaným nákladom.
Občasná dlhšia cesta tiež nečiní žiadny problém, pretože 50 litrov v nádrži a benzínovej čerpacej stanici na každom rohu starosti s dojazdom eliminujú. Na pravidelné dlhé trasy na cyklickej báze však za mňa nie je tým pravým orechovým. A prečo? Lebo podľa môjho skromného názoru sériový hybridný systém bez priameho mechanického prepojenia spalovacieho motora s kolesami nie je úplne ideálnou voľbou.
Spolu sme prekonali 2060 km a trvalo nám to 41 hodín. Spotreba benzínu na výlete činila 7,3l/100 km, a priemerná spotreba elektrickej energie sa na tejto trase ustálila na hodnote
Čo však je kľúčovým faktom. je rozpočet a cena. 33 490 eur za základný model REEV a 35 490 eur za vyššiu výbavu Design rázom prezrádza to, že vzhľadom na použitú techniku REEV to je rodinný priestranný univerzál, ktorý môže plniť rolu jedného jediného auta v rodine bez toho aby ste boli obmedzovaní.
A prečo nikdy viac?
Leapmotor C10 REEV si počínal na mojom výlete naozaj dobre. Komótne vyhliadkové tempo je pre neho živná pôda. Jedinou šedou stránkou tohto moderného auta je to, že ho musíte pochopiť a musíte sa ho naučiť ovládať. A to nie je každému po vôli, najmä nie starším ročníkom. Avšak, to sú len detaily, ktoré fanúšikom moderného automobilového priemyslu nebudú vôbec vadiť. Celkovo hodnotím Leapmtotor C10 REEV vzhľadom na jeho obstarávaciu cenu na statočných 7/10 a mnohé z vlastností by sa dali spraviť iným softvérom.
A teraz už naozaj, aby som dal odpoveď na otázku z titulku? Jednoducho preto, že talianske Alpy a Dolomity jednoducho na 4 dni aj s cestou nedávajú zmysel. Je tam toho toľko, čo sa dá vidieť, čo sa dá zažiť… a jednoducho nestihnete prejsť ani zďaleka všetko, čo si naplánujete, a nie ešte to na čo náhodne natrafíte.
