Brusel si posvietil na fabriku BYD v Maďarsku, v hre sú obrovské pokuty

Maďarsko sa malo stať európskou baštou čínskeho giganta BYD, no namiesto technologického rozkvetu sa objavujú podozrenia z obchádzania colných pravidiel. Podľa najnovších zistení investigatívcov sa v novom závode v Segedíne elektromobily reálne nevyrábajú, ale len rozoberajú a následne skladajú späť dokopy. Cieľ je jasný - získať nálepku „Made in EU“ a vyhnúť sa likvidačným dovozným clám, ktoré na čínske autá uvalila Európska komisia. Tento krok môže rozpútať najväčšiu obchodnú vojnu v moderných dejinách autopriemyslu.

Len pred pár týždňami sa oficiálne začala výroba elektromobilov v novom maďarskom závode automobilky BYD. Investigatívne centrum Átlátszó prinieslo šokujúce svedectvá a videozáznamy priamo z logistických uzlov fabriky. Tie naznačujú, že do Segedína neprúdia komponenty, ale hotové, plne funkčné elektromobily v kontajneroch priamo z Číny.

Proces, ktorý nasleduje, má od modernej automobilovej výroby ďaleko. Autá sú údajne v hale systematicky zbavené kľúčových komponentov ako batérií, sedadiel či pohonných jednotiek. A len preto, aby boli o pár metrov ďalej na montážnej linke opäť namontované späť. Týmto bizarným postupom vozidlo administratívne vzniká na území Európskej únie. Vďaka tomu môže BYD deklarovať, že ide o európsky výrobok, čím sa elegantne vyhýba dodatočným clám.

Matematika ukrytá za percentami

Prečo by sa niekomu oplatilo auto rozobrať a znova zložiť? Odpoveď nájdeme v dovozných clách. Od októbra 2024 platia v EÚ sprísnené pravidlá pre dovoz čínskych batériových vozidiel (BEV). BYD čelí základnému 10-percentnému clu, ku ktorému pribudlo sankčné clo vo výške 17 percent. Celkovo tak každé auto dovezené priamo z Číny zdražie o 27 percent ešte predtým, než vyjde na európske cesty.

Pri priemernom elektromobile v cene 35 000 eur hovoríme o úspore takmer 9 500 eur na jedno vozidlo. Ak si uvedomíme, že Segedín má plánovanú kapacitu 200 000 až 300 000 áut ročne, ide o miliardy eur, ktoré by inak skončili v rozpočte EÚ. Pre BYD je tento „ogistický trik otázkou prežitia a cenovej konkurencieschopnosti voči automobilkám zo starého kontinentu.

Brusel si na BYD posvietil

Európska komisia však nespí. Už včera, 19. marca 2026, boli predstavené prvé obrysy takzvaného Industrial Accelerator Act. Tento nový legislatívny balík má za cieľ presne definovať, čo znamená „Made in EU“. Podľa nových pravidiel bude musieť minimálne 70 % hodnoty komponentov (mimo batérií) pochádzať z európskeho dodávateľského reťazca, aby auto získalo colné oslobodenie.

BYD

Brusel už do Segedína vyslal kontrolórov z úradu OLAF. Ak sa potvrdí, že pridaná hodnota maďarskej fabriky je minimálna, BYD bude musieť nielen spätne doplatiť clá, ale hrozia mu aj masívne pokuty za podvádzanie pri certifikácii pôvodu tovaru.

Politická hra Budapešti a Pekingu

Celý škandál má aj silne politický rozmer. Vláda Viktora Orbána doteraz do projektu BYD naliala v prepočte viac ako 330 miliónov eur vo forme priamych dotácií, daňových úľav a infraštruktúry. Pre Budapešť je úspech čínskej automobilky prioritou číslo jeden, čo dokazuje aj fakt, že Maďarsko bolo jednou z mála krajín, ktoré v Bruseli hlasovali proti zavedeniu ciel.

Analytici z WardsAuto však varujú, že táto stratégia môže Maďarsku uškodiť. Ak sa potvrdí, že krajina slúži ako zadné vrátka pre čínsky tovar, môže EÚ pristúpiť k obmedzeniu eurofondov určených na priemyselný rozvoj. Čínski výrobcovia, ako napríklad BYD či Geely, sa tak ocitajú v strede geopolitického boja, kde sú autá len figúrkami na šachovnici. Ak sa teda obchádzanie pravidiel skutočne potvrdí, môže to byť pre čínsku automobilku doslova likvidačné.

Zdroje:  Eualive, Wardsauto





Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.