Výstavba tunela sa oneskorí o 3 roky. Chyby pri výkope zastavili 73-tisíc ton betónu
Výstavba plánovaného dánsko-nemeckého spojenia Fehmarn-Bält, jedného z najambicióznejších infraštruktúrnych projektov v Európe, naráža na vážne prekážky. Tunel, ktorý mal po dokončení výrazne zmeniť spôsob cestovania v severnej Európe, sa dostal do situácie, keď o ňom už odborníci skôr hovoria ako o „časovej bombe“, než o modernom dopravnom zázraku. Najnovšie informácie totiž potvrdzujú, že projekt sa oneskorí minimálne o tri roky – nemecká strana už teraz priznáva, že jej časť nebude dokončená skôr ako v roku 2032.
Pritom práve rýchlosť mala byť jedným z hlavných dôvodov, prečo sa do projektu investovali miliardy eur. Fehmarnský tunel, pozostávajúci z prefabrikovaných betónových segmentov uložených pod hladinu mora, má po dokončení merať približne 18 kilometrov. Prepojenie ostrova Fehmarn s dánskym mestom Rödby by po jeho otvorení zásadne skrátilo cestovný čas – namiesto hodinovej plavby trajektom by mali cestujúci absolvovať jazdu vlakom približne za 10 minút. Autom by trvala okolo štvrť hodiny. No realita je momentálne menej optimistická.
Problémy pod hladinou mora
Jedným z najviditeľnejších problémov je masívne meškanie pri osádzaní obrovských betónových segmentov v prístave Rödby. Tie sú nielen impozantné svojimi rozmermi, ale aj kritické pre celú konštrukciu tunela. Každý segment má 217 metrov na dĺžku, 43 metrov na šírku a váži približne 73-tisíc ton. Na ich presnom uložení závisí nielen statika, ale aj bezpečnosť celého projektu.
To, že segmenty zostávajú hromadne uložené v prístave, má niekoľko závažných dôvodov. Podľa dostupných informácií sa zistilo, že spoločnosť poverená prípravnými výkopovými prácami na morskom dne vykonala viacero chýb. Okrem iného údajne kopala hlbšie, než predpisy umožňovali. Tým narušila plánované geologické vrstvy, čo si teraz vyžaduje dodatočné zásahy, úpravy a opätovné preverenie stability celého úseku. Každý takýto krok znamená ďalšie posúvanie termínov a navyšovanie nákladov.
Ďalšou prekážkou je špeciálne plavidlo s menom Ivy, ktoré bolo navrhnuté a vybudované výhradne pre potreby tohto projektu. Malo byť kľúčovým nástrojom pri manipulácii a ukladaní tunelových segmentov. Hoci bolo dodané z poľskej lodenice už minulý rok, odvtedy prakticky nepohlo kotvou – stále čaká na potrebné povolenia od Dánskeho námorného úradu.
Kým nebude schválené, nemôže vykonávať svoju špecializovanú prácu. A bez Ivy zostáva celý proces osádzania segmentov pozastavený. V takomto obrovskom projekte je každý deň drahý a nečinnosť špeciálneho plavidla znamená nielen technické zdržanie, ale aj výrazné finančné straty.
Dôsledky pre obidve krajiny
Tunel Fehmarn-Bält mal byť symbolom modernej európskej infraštruktúry – projektom, ktorý podporí obchod, turizmus aj mobilitu medzi Dánskom a Nemeckom. Meškanie však ovplyvňuje plánované investície, logistické prípravy a celkovú stratégiu dopravy v regióne. Najmä Nemecko teraz stojí pred problémom, ktorý presahuje samotný stavebný proces. Začínajú sa ozývať kritici, ktorí hovoria o nedostatočnom dohľade nad technickými firmami či príliš optimistických odhadoch z minulosti.
Na druhej strane, dánske orgány sa snažia udržať komunikáciu s verejnosťou v optimistickej rovine, hoci samotná realita projektu si vyžaduje triezve hodnotenie. Dokončenie tunela v pôvodne plánovanom roku 2029 sa dnes javí ako veľmi nepravdepodobné.
Aktuálne stavebné tímy pracujú na prehodnotení ďalšieho postupu, na opravách výkopových prác a na príprave dodatočných kontrol potrebných na pokračovanie projektu. Situácia okolo plavidla Ivy sa tiež intenzívne rieši, pretože jeho uvedenie do prevádzky je pre postup tunela zásadné.
Hoci sa projekt nachádza v krízovej fáze, jeho dôležitosť pre sever Európy zostáva významná. Po dokončení bude Fehmarn-Bält jedným z najdlhších a najpokrokovejších podmorských tunelov na svete. Zatiaľ však stojí pred výzvami, ktoré jedným dychom pripomínajú, že aj špičkové technológie majú svoje limity – a že more si svoje územie stráži dôslednejšie, než by si inžinieri želali.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
