Koniec výhovoriek, budete fúkať! Jediný vynález vzal opitým vodičom dych aj argumenty
Ešte pred niekoľkými desaťročiami policajti nepoznali dychovú skúšku, ale pri podozrení na jazdu pod vplyvom alkoholu museli hodnotiť rovnováhu, koordináciu a správanie vodiča. Dnes stačí niekoľko sekúnd a fúknutie do prístroja. Za touto zmenou stojí americký kriminalista Robert F. Borkenstein, ktorý v roku 1954 predstavil dychový analyzátor známy ako Breathalyzer.
Kedysi rozhodovala rovnováha
Predstavte si, že vás zastaví policajt a namiesto fúkania do elektronického prístroja vám prikáže dotknúť sa prstom nosa, prejsť po pomyselnej čiare alebo chvíľu stáť na jednej nohe. Práve takéto skúšky patrili v minulosti k spôsobom, ktorými sa zisťovalo, či vodič nie je pod vplyvom alkoholu.
Policajti sledovali najmä koordináciu pohybov, stabilitu, reč a reakcie. Výsledok závisel od posúdenia konkrétneho človeka. Únava, zdravotné ťažkosti či nervozita mohli ovplyvniť výkon aj u vodiča, ktorý alkohol nepil. Naopak, nie každý človek pod vplyvom alkoholu musel na prvý pohľad pôsobiť opito.
S rozvojom automobilovej dopravy sa preto čoraz naliehavejšie ukazovala potreba spoľahlivejšej metódy, ktorá by umožnila prítomnosť alkoholu objektívnejšie posúdiť.
Prvé riešenia potrebovali laboratórium
Jednou z dôležitých osobností v histórii merania alkoholu bol americký biochemik Rolla N. Harger. V 30. rokoch 20. storočia vyvinul zariadenie známe ako Drunkometer, ktoré umožňovalo odhadovať množstvo alkoholu v organizme prostredníctvom vydychovaného vzduchu.
Vodič vydychoval vzduch do zariadenia, v ktorom sa zachytával a následne chemicky analyzoval. Reakcia použitých látok pomáhala určiť prítomnosť alkoholu. Hoci išlo o významný pokrok, postup nebol taký jednoduchý a praktický, ako by si policajti pri cestných kontrolách predstavovali.
Dovtedy sa využívali aj krvné testy, ktoré si vyžadovali odber vzorky a jej laboratórne spracovanie. Takýto postup mohol poskytnúť dôležité dôkazy, ale nebol ideálnym riešením na rýchle kontroly priamo na ceste.
Robert Borkenstein
Zlom prišiel v roku 1954. Robert F. Borkenstein, americký kriminalista a odborník na forenzné metódy, predstavil zariadenie nazvané Breathalyzer. Názov vznikol spojením anglických slov označujúcich dych a analýzu. Borkenstein pôsobil na Indiana University a predtým získal skúsenosti s policajnými metódami vyšetrovania. Jeho prístroj nadviazal na skoršie pokusy o meranie alkoholu z dychu, no priniesol praktickejšie riešenie vhodné na používanie pri kontrolách vodičov.
Foto: Archív
Princíp vychádzal zo vzťahu medzi koncentráciou alkoholu v krvi a jeho množstvom vo vzduchu vydychovanom z pľúc. Vzorka dychu prechádzala chemickým systémom, v ktorom alkohol vyvolával farebnú zmenu roztoku. Zariadenie túto zmenu vyhodnocovalo pomocou optických prvkov a umožňovalo odhadnúť koncentráciu alkoholu.
V pôvodnej konštrukcii sa používal okrem iného roztok kyseliny sírovej a dichrómanu draselného, pričom dusičnan strieborný slúžil ako katalyzátor. Chemická reakcia menila farbu vzorky podľa množstva alkoholu, ktoré sa v nej oxidovalo.
Význam vynálezu spočíval predovšetkým v tom, že kontrola už nemusela stáť iba na tom, ako vodič vyzerá, rozpráva alebo dokáže udržať rovnováhu. Do vyšetrovania pribudol merateľný výsledok.
Od chemických reakcií k moderným senzorom
Vývoj sa Borkensteinovým vynálezom neskončil. V nasledujúcich desaťročiach sa rozšírili ďalšie technológie, ktoré umožnili rýchlejšie a pohodlnejšie meranie alkoholu.
Jednou z nich je infračervená spektroskopia. Prístroje využívajúce tento princíp analyzujú, ako molekuly alkoholu pohlcujú infračervené žiarenie. Ďalšou možnosťou sú elektrochemické články, ktoré pri reakcii s alkoholom vytvárajú elektrický signál úmerný jeho množstvu. Práve spomínané články sa stali dôležitou súčasťou moderných prenosných alkoholtesterov. Umožňujú vytvoriť kompaktné zariadenia vhodné na používanie v teréne a pri správnej kalibrácii poskytujú spoľahlivé výsledky. Konkrétna presnosť však závisí od konštrukcie prístroja, jeho stavu, kalibrácie a podmienok merania.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi orientačným meraním pri cestnej kontrole a odborným vyšetrením, ktoré môže byť potrebné v prípade sporu o výsledok. Ani moderný prístroj totiž neznamená, že za každých okolností odpadá potreba dodržiavať správny postup merania.
Foto: Archív
Ako je to s alkoholom na Slovensku
Len pripomíname, že na Slovensku platí pre vodičov motorových vozidiel nulová tolerancia alkoholu. Podľa zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v čase, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v jeho organizme. V praxi preto nie je rozumné spoliehať sa na odhady, pocit vytriezvenia ani na domáci alkoholtester ako na záruku, že človek môže bezpečne šoférovať.
Alkohol totiž ovplyvňuje reakčný čas, pozornosť, vyhodnocovanie rizika aj schopnosť správne odhadnúť rýchlosť a vzdialenosť. Vodič pritom nemusí mať pocit, že je výrazne opitý, aby už jeho schopnosti potrebné na bezpečnú jazdu boli zhoršené.
Človek pod vplyvom alkoholu môže ohroziť nielen seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Robert Borkenstein tak patrí medzi osobnosti, ktoré významne prispeli k tomu, že kontrola alkoholu za volantom sa postupne zmenila z posudzovania vonkajších príznakov na merateľnejší a systematickejší proces.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
