Po 11. septembri zakázali všetky lety. Zabudnutý let, z ktorého po 25 rokoch mrazí
Tento týždeň uplynie štvrťstoročie od príbehu po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, o ktorom vie na Slovensku málokto. Deň po udalostiach nastala v USA situácia, akú dovtedy moderné letectvo nezažilo. Civilná letecká doprava bola zastavená, tisíce lietadiel zostali na zemi.
Napriek tomu dostal jeden malý Learjet mimoriadne povolenie preletieť takmer celou krajinou. Neviezol politikov ani príslušníkov armády. Na jeho palube bol protijed, od ktorého závisel život človeka.
Príbeh sa začal 11. septembra na Floride. Lawrence Van Sertima mal viac ako 60 rokov a jedovatým hadom sa venoval dlhodobo. Napriek skúsenostiam ho taipan uhryzol do palca pri ukladaní späť do klietky.
Jeden z najjedovatejších na svete
Taipany pochádzajú z Austrálie a Novej Guiney a patria medzi hady so silným jedom. Nebezpečenstvo nespočíva iba v jeho sile. Jed obsahuje látky ovplyvňujúce nervový systém a zrážanie krvi, takže bez rýchlej liečby dochádza k ochrnutiu, rozsiahlemu krvácaniu a zlyhaniu životne dôležitých orgánov.
Van Sertima nebol neskúseným chovateľom, ktorý by podcenil exotické zviera. S hadmi pracoval približne 40 rokov a dovtedy ho podľa dostupných informácií žiadny jedovatý had neuhryzol. Jediný okamih stačil na to, aby sa začal boj s časom.
Situáciu zhoršoval dátum. Za normálnych okolností by bolo možné vážne ohrozeného pacienta transportovať vrtuľníkom. Po útokoch v New Yorku a Washingtone však americké úrady vydali obmedzenia leteckej prevádzky. Van Sertimu preto museli do nemocnice v Miami dopraviť po zemi. Jeho stav sa rýchlo zhoršoval. Jed narušil schopnosť krvi správne sa zrážať a pacient začal krvácať z očí a úst.
Päť dávok nestačilo
V rámci prípadu zasahoval vtedy aj americký záchranár Al Cruz, ktorý je zakladateľom špecializovanej jednotky Venom 1. Tá sa zaoberá prípadmi uhryznutí hadom a disponovala širokou zásobou protijedov.
Takáto zásoba je na Floride dôležitá. Okrem pôvodných druhov hadov tam žijú mnohí súkromní chovatelia exotických plazov. Pomoc potrebujú aj zoologické záhrady a ďalšie zariadenia, v ktorých môže dôjsť k uhryznutiu druhom, s akým sa bežná nemocnica takmer nikdy nestretne.
Cruz pacientovi podal všetkých päť dostupných ampuliek protijedu, ktoré mal k dispozícii. Účinok však nestačil. Van Sertima potreboval protijed špecifický pre taipana.
Jeho dostupnosť sa ukázala byť problémom. V celých Spojených štátoch existovali podľa vtedajších správ iba dve miesta, kde sa potrebná zásoba nachádzala. Jedno bolo v New Yorku, ktorý bol po teroristických útokoch nedostupný. Druhé miesto ležalo na opačnom pobreží krajiny, a to v zoologickej záhrade San Diego v Kalifornii.
Protijed vzdialený tisíce kilometrov
San Diego a Miami oddeľuje vzdušnou čiarou približne 3 600 kilometrov. Preprava po ceste neprichádzala do úvahy. Za normálnych okolností by sa zásielka dostala na Floridu lietadlom, lenže pravidelné linky nelietali.
Cruz začal telefonovať. Hľadal ďalšie zásoby dokonca aj v Austrálii a súčasne sa snažil dostať cez jednotlivé úrovne amerického Federálneho úradu pre letectvo FAA. Potreboval dosiahnuť niečo, čo sa zdalo byť niekoľko hodín po najväčšom teroristickom útoku v dejinách USA nemožné. Záchranár chcel dostať civilné lietadlo do uzavretého vzdušného priestoru. Presviedčanie úradov mu zabralo viac ako šesť hodín. Povolenie nakoniec prišlo približne o tretej hodine ráno.
Learjet vzlietol zo San Diega
Deň po teroristických útokoch 12. septembra odštartoval približne o 9:00 miestneho času malý Learjet zo San Diega používaný ako zdravotnícke lietadlo. Neprevážal pacienta. Jeho úlohou bolo dostať zásobu protijedu čo najrýchlejšie na Floridu.
Let prebiehal v prostredí, ktoré sa zásadne líšilo od bežnej prevádzky nad Spojenými štátmi. Deň predtým nariadili americké úrady okamžité pristátie tisícok civilných lietadiel a ďalšie stroje smerujúce do USA boli odkláňané na iné letiská. Vzdušný priestor kontrolovala armáda oveľa intenzívnejšie ako za normálnych okolností.
Learjet preto počas letu sprevádzali dve vojenské stíhačky. Pre jeho posádku musel byť pohľad na prázdnu americkú oblohu nezvyčajný. Letové trasy, po ktorých za normálnych okolností každú hodinu prelietavali desiatky dopravných lietadiel, zostávali prázdne.
O 16:30 pristáli v Miami
Po prelete naprieč Spojenými štátmi pristál Learjet približne o 16:30 miestneho času v Miami. Tým sa začala posledná časť transportu. Protijed bolo potrebné dostať z letiska k pacientovi. Približne o 45 minút neskôr ho už Van Sertima dostal v nemocnici.
Ani podanie správneho protijedu však neznamenalo, že nebezpečenstvo hneď pominulo. Pri ťažkej otrave musí organizmus zvládnuť následky jedu, ktoré vznikli ešte pred začatím účinnej liečby. Al Cruz preto zostal pri Van Sertimovej nemocničnej posteli ďalších približne 30 hodín. Pacient napokon prežil.
Muž netušil, čo sa stalo v USA
Van Sertima strávil hodiny po uhryznutí v kritickom stave a pozornosť jeho okolia sa sústreďovala predovšetkým na jeho prežitie. Rozsah udalostí, ktoré 11. septembra zasiahli Spojené štáty, preto v tom čase ani nevnímal.
Až o niekoľko dní neskôr sa dozvedel, čo sa v New Yorku, Washingtone a Pensylvánii odohralo a prečo bolo získanie protijedu zo San Diega také komplikované.
Prípad zároveň poukázal na problém, ktorý pri chove exotických jedovatých zvierat zostáva aktuálny aj bez uzavretia vzdušného priestoru. Nemocnica môže byť na liečbu kritického pacienta vybavená špičkovo, no pri uhryznutí vzácnym druhom rozhoduje dostupnosť konkrétneho protijedu. Ten sa často skladuje iba na niekoľkých špecializovaných miestach a jeho použiteľnosť je časovo obmedzená.
Po celom svete preto v uplynulých desaťročiach vznikli špecializované programy, ktoré evidujú zásoby protijedov a umožňujú zdravotníkom rýchlo zistiť, kde sa potrebné sérum nachádza. V prípade Van Sertimu však nestačilo vedieť, kde protijed je. Bolo potrebné prekonať približne 3 600 kilometrov v deň, keď bol bežný spôsob jeho prepravy zakázaný.
Zdroj: Washington Post
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
